rastlina z čeľade cibuľovitých, jedna z najčastejšie pestovaných druhov zeleniny na Slovensku. Táto plodina má pôvod v Strednej Ázii, odkiaľ sa dostala cez Prednú Áziu a Stredomorie do strednej Európy. Na Slovensku sa už v 15. storočí pestovala v takom množstve, že sa… čítať ďalej
kríkovitá jednoročná strukovina z čeľade bôbovitých. Zaraďuje sa medzi najstaršie pestované strukoviny, prvé zmienky o jeho pestovaní pochádzajú zo staroveku. Ako teplomilná plodina bola rozšírená na južnom Slovensku, často ako alternatíva hrachu. Názov je odvodený od vzhľadu plodov, jeho semená pripomínajú… čítať ďalej
(zadymovaný riad) pórovitá, tmavosivo až čierno sfarbená keramika bez úpravy črepu glazúrou alebo farbením. Známa u Slovanov, rozšírená v stredoveku. Technológia zvláštnej povrchovej úpravy zadymovaním je založená na vypaľovaní a tlení surového vysušeného riadu v redukčnej atmosfére v poľnej peci na drevo. Celý proces… čítať ďalej
rybolovné techniky na chytanie číkov [lat. Misgurnus fossilis (L.); ľud. piskor], druhu pĺžovitej ryby žijúcej v bahnitých vodách. Lovili sa najmä ako vnadidlo na udicu pre dravé ryby – šťuky a sumce. Niekde sa aj konzumovali. Najstarším spôsobom číkarenia je chytanie… čítať ďalej
je plochá rezonančná skrinka lichobežníkového tvaru, nad ktorou sú natiahnuté struny. Má dĺžku 70 – 140 cm a 5 – 12 cm výšku. Drevený rám je vo vnútri spevnený priečnymi drevenými alebo železnými tyčkami. Kmity strún sa prenášajú kolíkmi (pražcami, podstavkami) na… čítať ďalej
ľudové hudobné združenie, v ktorom jeden cimbal hrá spolu s viacerými sláčikovými nástrojmi, prípadne s klarinetom. Na Slovensku sa cimbal využíva v muzikách od 17. storočia. Obsadenie je doložené z 18. a 19. storočia a pozostávalo z huslistu, malej basy, cimbalu a klarinetu. V priebehu 19…. čítať ďalej
(cipovička, cipuruška) tanečná hra dievčat. Ženský pendant odzemku. Pôvodne sa tancovala ako sólový tanec a bola prejavom obratnosti alebo súťažou vo vytrvalosti tanečníc (obtancovávanie stola, polienok a iné). Vyskytovala sa aj ako tanec vo dvojiciach, do kríža v štvoriciach, zriedkavejšie… čítať ďalej
pomenovanie tkanín s inou ako plátnovou väzbou alebo zdobených preberaním. Nazývali tak všetky druhy tkanín s inou ako plátnovou väzbou (Liptov), alebo len ripsové tkaniny (činovať na tri nitelnice tkali v Dobrej Nive) a keprové tkaniny: v Detve, Senohrade tkali bielu činovať na šiestich… čítať ďalej
(cmiter, hrobitov) miesto na pochovávanie mŕtvych; kresťanské pohrebisko zakladané pri stredovekých kostoloch v rámci farskej organizácie zavádzanej prvými uhorskými kráľmi (z latinského coemeterium – miesto, kde mŕtvi očakávajú prebudenie zo spánku na súdny deň). Pre nedostatok miesta a pri epidémiách sa od… čítať ďalej
samonosný, takmer výlučne prelamovaný (priehľadný) pletený, prípadne viazaný alebo tkaný textil. Jej funkciou bolo lemovať, spevňovať a chrániť okraje textílií, spájať jednotlivé kusy textilu v textílii, vytvárať v textílii pružné a vzdušné časti (vložky v čepcoch, košeliach a pod. umožňujúce prevzdušnenie zakrytých… čítať ďalej
pletenie a predaj paličkovaných čipiek. Pletenie čipiek sa na území Slovenska rozšírilo v 2. polovici 16. storočia s baníckym obyvateľstvom z Nemecka. V baníckych oblastiach (okolie Banskej Bystrice, Banskej Štiavnice, Kremnice, Prešova) bolo doplnkovým zamestnaním od 17. storočia. Pre roľnícke čipkárky sa stalo… čítať ďalej
označenie domov alebo usadlostí evidenčným číslom. Prvý raz bolo zavedené r. 1770 za panovania Márie Terézie. Domy sa začínali číslovať od zemepanského sídla, od fary či obecného domu. Čísla domov boli napísané na drevených, zriedkavejšie na keramických, novšie na kovových tabuľkách…. čítať ďalej
oddeľovanie obilného zrna od pliev a nečistôt. Až do zavedenia motorových mláťačiek, ktoré mali zariadenie na čistenie obilia, bola táto práca samostatnou fázou mlatobného procesu. Jedným z najstarších spôsobov bolo prehadzovanie obilia drevenou lopatou – vejačkou proti vetru. Tento spôsob (viatie)… čítať ďalej
čistenie povrchových prameňov, ktoré patrilo medzi tradičné jarné povinnosti skupiny mladých slobodných mužov. Popri praktickom význame možno tento akt spájať s pozostatkom starších úkonov obetovania studničkám a prameňom, doložených v Uhorsku kráľovskými zákazmi v 11. storočí, a s kultovou úctou k vode ako jednému… čítať ďalej
strunový nástroj s rezonančnou skrinkou (dĺžka 60 – 100 cm, šírka 5 – 10 cm, výška 5 – 7 cm). Na ľavej strane má vyrezanú oblú hlavničku, na pravej spevňujúcu hrubšiu stenu. Kovové struny sú na ľavej strane (na hlave) a držia ich napínacie… čítať ďalej
remeselná výroba čižiem z kože. Na Slovensku vzniklo v 16. storočí odčlenením sa od ševcovstva v dôsledku rastúceho dopytu po čižmách. Slovo čižmár je prevzaté z jazyka Srbov a Chorvátov. Čižmy zdobené ostrohami, strapcami, lemovaním a vyšívaním prišli do módy v čase tureckých… čítať ďalej
(boty, holénky, škorne, štíble) druh vysokej koženej obuvi remeselnej výroby. Šili ich čižmári, ktorí nešili iný druh obuvi ako čižmy. Mužské čižmy boli z čiernej hrubšej, hovädzej alebo konskej kože. Ženské čižmy boli z farebnej, červenej alebo hnedej, teľacej alebo kozej… čítať ďalej
vodný dopravný prostriedok slúžiaci na prepravu osôb alebo nákladov po vode. Typovo najstarší čln, nazývaný monoxyl, na Považí ľudovo nazývaný čunček, bol zhotovený vydlabaním z jedného kmeňa stromu. Vyrábal sa z tvrdšieho dreva, zvyčajne z topoľového, smrekového alebo dubového. Monoxyl bol dlhý 4–10 m,… čítať ďalej
(podmáslí) tekutina, ktorá zostáva pri výrobe masla zo smotany. Napriek tomu, že cmar je odpadovým produktom, je to hodnotná potravina obsahujúca bielkoviny a minerálne látky a málo tuku. Tieto jeho vlastnosti poznali už staroveké národy a považovali ho za elixír… čítať ďalej
malá drevená nádobka polguľovitého alebo lyžicového tvaru s uchom. Na pitie vody v prírode ju používali pastieri, drevorubači, lesníci a poľovníci. Zhotovovala sa z jedného kusa dreva listnatých stromov, prípadne zo samorastu, zdobila vruborezom alebo plochým reliéfom. Črpačky sa vyskytovali najmä na strednom… čítať ďalej
drevená nádobka s uchom a vsadeným dnom. V Karpatoch a na Balkáne používaná pastiermi na salašoch na pitie žinčice a mlieka a na odmeriavanie množstva tekutiny. Od ostatných oblastí Karpát sa slovenské črpáky výrazne diferencovali konštrukčnými a dekoratívnymi znakmi. Rozvinuli sa do… čítať ďalej
potravina sladkej chuti, konzervačný prostriedok. Jeho výroba z cukrovej trstiny bola známa už najstarším obyvateľom Indie. Do Európy sa dostal prostredníctvom Arabov v 8. storočí. V stredoveku bol luxusným tovarom a predával sa v lekárňach ako cenný liek. Španieli po objavení Ameriky pestovanie… čítať ďalej
(kuľač, verešďúr, hrkáč) poľná alebo cestovná fľaška na tvrdý alkohol alebo iný nápoj, hrnčiarska, fajansová, kameninová, kovová, sklená alebo drevená okrúhleho, vypuklého alebo splošteného tvaru s obsahom od 0,5 do 2 l, na jednej, dvoch alebo štyroch nôžkach. Úzke hrdlo so zátkou máva… čítať ďalej
materiálna, činnostná alebo duchovná hodnota, ktorú jedna osoba či skupina dobrovoľne dáva inej. Dávny a univerzálny jav kultúry patriaci do širšieho systému vzájomnej výmeny, kde platí princíp reciprocity. Darovanie popri úžitkovej funkcii má najmä význam sociálno-symbolický. Znamená vznik nových alebo… čítať ďalej
bylina z čeľade bôbovitých pestovaná na ornej pôde ako krmovina. Na území Slovenska sa začala pestovať v 18. storočí a čiastočne nahrádzala dovtedy najrozšírenejšiu krmovinu – seno. Jej pestovanie súviselo so zavádzaním striedavého hospodárenia a zvyšovaním počtu chovaného hovädzieho dobytka…. čítať ďalej
zrážky padajúce v kvapkách na zem. Jeho osožnosť či škodlivé účinky celoročne súviseli s prosperitou roľníckych spoločenstiev. Princípy predpovedania dažďa obsahujú pranostiky a známe boli aj viaceré magické praktiky. Potrebou vyvolať dážď odôvodňovali v niektorých regiónoch Slovenska do konca 19. storočia pálenie ohňov… čítať ďalej
mužský tanec s obručami. Tancoval sa pri fašiangovej obchôdzke remeselníkov. Podľa zápisov z nemeckých jazykových oblastí historické korene pravdepodobne siahajú do obdobia nemeckej kolonizácie v 13.-17. storočí. Badateľné sú súvislosti s fašiangovým reťazovým palicovým tancom a odzemkom. Tanečná forma sa odvíjala od štyroch… čítať ďalej
(bednárstvo) remeselná a domácka výroba drevených nádob z dúžok, spojených drevenými alebo kovovými obručami. Nádoby sa používali na prípravu, uskladnenie a transport tekutín, potravín a iného tovaru. Sudy a kade sa vyrábali z tvrdého dubového dreva. Gelety, šafle, bočky, vedrá, džbery, putne,… čítať ďalej
výroba dechtu tepelným rozkladom štiepaného ihličnatého dreva, brezovej kôry bez prístupu vzduchu v jamách alebo mílach. Na Slovensku decht, nazývaný smola, získavali ako vedľajší produkt pri výrobe dreveného uhlia. Nálezy dechtárskych jám v Bojniciach a Košiciach dokazujú, že vo veľkomoravskom období bolo… čítať ďalej
získanie majetku, práv a povinností po smrti poručiteľa, zväčša predka. Podmienkou dedenia je existencia individuálneho vlastníctva, smrť poručiteľa, existencia pozostalosti a spôsobilosť dediča zdediť a udržať majetok. V období feudalizmu musel v súvislosti s deleným vlastníctvom zemepán vydať súhlas s dedením poddaných, všeobecné testamentárne právo… čítať ďalej
(dedovizeňstvo) zdedený hnuteľný i nehnuteľný majetok, na ktorý mali podľa Tripartita (1514) poddaní dedičné právo. Týmto právom mohli voľne disponovať (na rozdiel od majetku nadobudnutého), zároveň ich k pôde v súvislosti s podstatou feudálnej ekonomiky pripútavalo. Nárečovo sa nazýval aj dedovizeň, otcovizeň či… čítať ďalej
sídlo s menšou koncentráciou a menším počtom obyvateľstva. V pôvodnom význame predstavovala dedina majetok, ktorý patril rodu sídliacemu uprostred zdedených rodových pozemkov. Neskôr tento výraz zmenil pôvodný význam v tom zmysle, že znamenal nehnuteľný majetok, ktorý určitá osoba zdedila po svojich predkoch. Nakoniec… čítať ďalej
(Dedo, Dido, Chlap, Majmurien, Šimek) slamená obradová figurína muža vynášaná pri jarných obchôdzkach (prevažne na Smrtnú nedeľu), obyčajne zároveň s Morenou. Informácie o nej pochádzajú z dedín Liptova a Oravy. Z obce figurínu vynášali mládenci za spevu piesní. Hodili ju do vody alebo bili… čítať ďalej
príbuzenský termín pre pomenovanie otcovho, matkinho otca, lineárneho predka 2. vzostupnej generácie. Rozšírený na východnom, severovýchodnom a strednom Slovensku. V priamom oslovení sa často používa v rôznych zdrobneninách (dedko, deduš, dzetko, dedeček). Slúži aj ako základ na slovné vyjadrenie ďalších vzostupných generácií… čítať ďalej
umelecký, predovšetkým výtvarný prejav, zdôrazňujúci zdobnosť. Poznačil aj ľudovú výtvarnú produkciu, ktorá asimilovala niektoré secesné prototypy z prelomu 19. a 20. storočia, zdôrazňujúce ornamentálnosť. Na vidiek prenikol aj prostredníctvom družstiev a škôl (družstvo Izabela, čipkárska škola v Španej Doline, Soľnej Bani)…. čítať ďalej
spôsob delenia rodinného vlastníctva, zánik pôvodného rodinného nedielu, vznik nového majetkového usporiadania. Zákon z roku 1655 obmedzil existenciu rodinných nedielov, v ktorých žili v pozícii gazdov vzdialenejší príbuzní v rovnakej generácii ako bratia, najširšiu rodinu pred rozdelením tvorila teda spravidla rodina nerozdelených starých otcov. Pred… čítať ďalej
systém určujúci rozsah pracovných povinností členov rodiny. V podmienkach, keď rodina bola roľníckou alebo remeselníckou výrobnou jednotkou, bolo najdôležitejšie delenie podľa pohlavia. Muž pravidelne zabezpečoval výrobnú sféru, žena mu podľa možností a potreby pomáhala, v prvom rade sa však starala o domácnosť a… čítať ďalej
stav, keď vlastníkovi patrí len podstata predmetu, ale užívanie a požívanie podstaty je trvalo alebo na dlhý čas vlastníctvom iného subjektu. Delené vlastníctvo bolo rozdelené medzi priameho vlastníka a užívateľa, na najnižšom stupni feudálnej hierarchie medzi zemepána (patrilo mu tzv…. čítať ďalej
(Mitra, 26. október) svätec, patrón pastierov. Podľa legendy diakon sirmijského biskupa Ireneja. Tri dni po biskupovom úmrtí (v roku 304) bol Demeter odsúdený na smrť Jeho kult sa na Slovensku rozšíril po príchode pastierskeho obyvateľstva pri kolonizácii na valaskom práve. V tradičnej… čítať ďalej
bryndzová polievka. Demikát bol charakteristickým jedlom horských oblastí Slovenska s rozvinutým chovom oviec, kde bola v domácnostiach k dispozícii bryndza. Pripravoval sa rozvarením bryndze vo vode, ktorá sa ešte zahusťovala a dochucovala cibuľou. Často sa doň dával na kocky pokrájaný starší chlieb. V okrajových… čítať ďalej
označenie početných dobrých i zlých nadprirodzených bytostí pomáhajúcich alebo prekážajúcich človeku. Viera v nich vyplýva z úsilia objasniť isté javy existenciou duše u ľudí, zvierat, rastlín, vecí, prírodných živlov, chorôb, nešťastia (animizmus). Dediční rodoví, rodinní démoni vznikli z duší predkov, ochrancov rodu… čítať ďalej
(démonologické rozprávky, poverové poviedky, poverové rozprávania) epický žáner ľudovej prózy. Rozpráva sa v nich o nadprirodzených bytostiach alebo o úkazoch na rozvinutejšom rozprávkovom alebo užšom povesťovom princípe. Dotýkajú sa základných hodnôt človeka: osudu, života, zdravia, sily, smrti, výsledkov práce, majetku, bezpečia, z… čítať ďalej
doba, za ktorú sa Zem otočí okolo vlastnej osi; časová jednotka dvadsiatich štyroch hodín. Na odlíšenie jednotlivých jeho častí sa využívali pozorované zmeny sily slnečného svetla a polohy nebeských telies. Tie sa odrazili v pomenovaniach konkrétnych častí dňa – brieždenie, svitanie,… čítať ďalej
časť mzdy alebo platu vyplácaná v naturáliách. Uvádza sa najčastejšie v súvislosti so mzdami stálych poľnohospodárskych robotníkov na kapitalistických veľkostatkoch. S rozvojom ročných mzdových pracovných síl (deputátnikov) na poľnohospodárskych jednotkách po zrušení poddanstva sa vyvíjal i systém odmeňovania vo forme naturálií. Výška deputátu… čítať ďalej
celoročný zamestnanec na veľkostatku. Časť mzdy poberal v naturálnej forme (v deputáte). Rozšírenie deputátnikov súvisí so systémom využívania námezdných pracovných síl v poľnohospodárstve, ktorý v plnej miere nahradil v 2. polovici 19. storočia po zrušení poddanstva (1848) prácu poddaných. Podľa oficiálnych zdrojov sa rozlišovali… čítať ďalej
(juzena, predobed, svačina) jedlo podávané medzi raňajkami a obedom, predpoludním. Tradičným stravovacím poriadkom bolo jedenie trikrát denne: ráno, na obed a večer. Konzumácia desiaty sa v priebehu 19. storočia postupne zaužívala najmä v mestskom prostredí. Jesť medzi raňajkami a obedom sa na… čítať ďalej
(decima, dežma) cirkevná daň vo feudalizme vo výške 1/10 poľnohospodárskej produkcie, platená predovšetkým z obilia a vína, baranov, kozliat a včiel. Odvádzali ho s výnimkou šľachty a inovercov všetci mešťania a sedliaci, želiari a sluhovia platili peňažný, takzvaný kresťanský dar. V Uhorsku zaviedol desiatok… čítať ďalej
skupina nástrojov, zvukových hračiek, zábaviek alebo signálnych nástrojov. Z celkového počtu 210 slovenských ľudových hudobných nástrojov tvoria 1/3 inštrumentára. Vyrábajú si ich deti sami, alebo ich pre ne vyrábajú dospelí. Ich množstvo a variabilita závisí od fantázie, zvukovej predstavivosti a technickej vynaliezavosti. Najrozsiahlejšia… čítať ďalej
