Elektronická encyklopédia

Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

Adam a Eva

(24. december) podľa starozákonnej legendy prví ľudia stvorení Bohom, vyhnaní z raja pre porušenie božieho zákazu jedenia ovocia z rajského stromu. Zobrazovaní najčastejšie stojaci v rajskej záhrade pod stromom poznania – jabloňou, kde Eva vedená pokušením hada–diabla ovinutého okolo stromu… čítať ďalej

adopcia

(osvojenie) akt zakladajúci umelý príbuzenský vzťah; zmluva, ktorou určitá osoba prijíma cudziu osobu za dieťa. Vznikla ako zabezpečenie pokračovania rodiny, v ktorej neboli potomkovia. Podľa Tripartita (1514 schváleného uhorským snemom ako návrh zákonníka) existovala adopcia synovská a bratská. Obe sa uskutočňovali zmluvou,… čítať ďalej

advent

začiatok kresťanského liturgického roka, obdobie štyroch týždňov pred Vianocami začínajúce nedeľou najbližšou ku dňu Kataríny (25. november). Symbolizuje mýtický čas štyroch tisícročí od biblického stvorenia sveta do narodenia Krista. Zaviedol ho pápež Gregor I. (590–601) a bol pôvodne spojený s pôstom tri… čítať ďalej

afinitné príbuzenstvo

príbuzenstvo z manželstva. Vzťahy medzi príbuznými manželov. V slovenskom jazyku sa používa pre tento druh príbuzenstva názov švagrovstvo. Podľa starého uhorského práva (Tripartitum) i cirkevného práva sa rátalo rovnako ako pokrvná príbuznosť v priamej i bočnej línii do 4. stupňa a bolo preto… čítať ďalej

afrodiziakum

prostriedok zvyšujúci pohlavný pud, potenciu, plodnosť a erotický pôžitok. Medzi mechanizmami pôsobenia prevažuje uvoľnenie sexuálnej obrazotvornosti. Názov pochádza z gréckeho afrodízia – chrámovej slávnosti zasvätenej bohyni krásy a pohlavnej lásky Afrodite, kde sa konali preteky, hry, tance a v nočných hodinách sa… čítať ďalej

Agáta

(Háta; 5. február) svätica, žila v 3. storočí na Sicílii. Podľa legendy pre vieru odmietla cisára Quintiana a bola umučená. Rok po jej smrti vybuchla sopka Etna a mesto Katániu ochránil pred lávou závoj z hrobu Agáty, ktorý ľud vyniesol pred… čítať ďalej

agrárna kultúra

cieľavedomé pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych zvierat. Nie je človeku vrodená, formuje sa priamo v pracovnom procese, je súčasťou ľudskej kultúry. Pre obyvateľstvo žijúce na území Slovenska mala veľký význam ako hlavné zamestnanie a rozhodujúca súčasť výrobných síl. Jej úroveň… čítať ďalej

agrárna mágia

odborné označenie úkonov zameraných na rast, dozrievanie a plodnosť pestovaných rastlín. Vychádzali z magických predstáv a robili sa buď ako jasný zámer výročného obradu, alebo boli tradičnou súčasťou pracovných postupov. Napríklad pri vození hnoja na polia sa na zlepšenie jeho účinku vkladala… čítať ďalej

almužna

malý dobročinný peňažný alebo naturálny dar. Prejav milosrdenstva voči bedárom, žobrákom, starcom, kalikám, ale aj pohorelcom, vytopencom a iným núdznym. Vďakou za almužnu bolo želanie dobra, sľub modlitby za darcu, jeho rodinu ap. Dávať almužnu bola ľudská a kresťanská cnosť…. čítať ďalej

amatérska tvorba

tvorba pestovaná zo záľuby, na vlastné uspokojenie, nie ako povolanie, prevažne bez nároku na finančnú odmenu. Venujú sa jej amatéri – neškolení jednotlivci, samoukovia s istými vrodenými schopnosťami kreativity. Osobitejšia časť amatérskej tvorby sa vydáva za naivné umenie. Amatérske umenie sa… čítať ďalej

amulet

predmet, ktorému sa pripisuje ochranná magická moc proti zlým silám, chorobám, nešťastiu, nosený na tele; rozšírený vo všetkých kultúrach, jeho pôvod je spojený s ranými formami náboženstva. Na Slovensku funkciu amuletov plnili medailóny s obrazom kresťanských svätých (agnuštek), pásy látok s poskladanými textami… čítať ďalej

anekdota

(vtip, žart, frk) krátky rozprávačský útvar založený na textovej skratke a nečakanej humornej pointe. Humornosť textu sa vníma individuálne, preto anekdoty stavajú na osvedčených (tradičných) princípoch: poslucháč si musí význam domyslieť, lebo humorný obsah je skrytý a treba ho pochopiť,… čítať ďalej

anjel

nadprirodzená bytosť s krídlami, nebeský služobník Boží, posol a vykonávateľ Božej vôle medzi ľuďmi. Jeho kult je rozšírený v kresťanstve, judaizme, islame. Predobraz má v kulte dobrých a zlých duchov v polyteistických náboženstvách. Podľa kresťanskej vierouky sa časť anjelov pod vedením Lucifera vzbúrila proti Bohu,… čítať ďalej

anjeličkárka

tradičné pomenovanie ženy, ktorá robila potraty, obrazne vyjadrujúce fakt, že nenarodeným deťom brala život – robila z nich anjeličkov. Svetskou i kresťanskou morálkou odsudzované tajné aborty robili najneskôr do štvrtého mesiaca tehotenstva niektoré liečiteľky či pôrodné baby, niekde považované aj za… čítať ďalej

Anna

(26. júl) svätica, patrónka matiek, manželstva, tehotných aj bezdetných žien, baníkov v strieborných baniach a povrazníkov. Podľa kresťanskej legendy matka Panny Márie, ktorú počala, keď sa jej zjavil anjel. Na zobrazeniach sa vyskytuje najmä spolu s Pannou Máriou s malým Ježiškom v lone. V tradičnej… čítať ďalej

antikoncepcia

ochranné praktiky a prostriedky proti počatiu. Tradičné praktiky predchádzania otehotneniu obsahovali racionálne i magické prvky. Verilo sa, že v dňoch tesne pred a po menštruácii, ako aj kým žena dojčí dieťa, otehotnie iba s malou pravdepodobnosťou. Počatiu mal zabrániť prerušovaný pohlavný styk,… čítať ďalej

antropomorfné zobrazenie

stvárnenie ľudského tela alebo jeho častí. V ľudovom umení bolo pôvodne spojené s personifikáciou magickej sily, neskôr so stratou obsahu vnímané ako dekór, ilustrácia. Na Slovensku sa objavuje v silne štylizovanej podobe v geometrickej ornamentike na tkaninách (Gemer), výšivke (krížiková výšivka), v rezbárskej výzdobe… čítať ďalej

ažúr

druh výšivkovej techniky, založený na jednosmernom narušení podkladu plátna vytiahnutím útkových alebo osnovných nití. Varianty tenkých presvitajúcich pásikov vzorov sa tvoria rozličným spôsobom obšívania zostávajúcich podkladových nití. V ľudovej výšivke na Slovensku sa využíval ako steh zdobiaci a spevňujúci okraje… čítať ďalej

baba

príbuzenský termín pre otcovu a matkinu matku – lineárneho predka 2. vzostupnej generácie. V tomto význame je rozšírený na východnom, severozápadnom a strednom Slovensku. V priamom oslovení sú známe tiež rôzne zdrobnené varianty (bapča, bapka, babenka, babička a podobne). Slúži aj ako… čítať ďalej

babie leto

teplé jesenné dni od Michala (29. september) do Terézie (15. október), prípadne aj ďalšie. Pomenovanie je odvodené od poletujúcich vlákien pavučín s pavúkmi pri teplom jesennom počasí. Nazývali ich tiež pradivom trpaslíkov, niťami Panny Márie. V mnohých kultúrach existuje pre obdobie tepelných… čítať ďalej

bábika

(panna, popka) figurálna hračka umožňujúca deťom napodobňovať materské úkony. V jednoduchých a najstarších formách ju náznakovo nahradzovali vetvičky, korienky. Svedčia o tom i hry s bábikami v ľudovom prostredí. Na Slovensku bábiky zhotovovali deti, ich starší súrodenci alebo matky z najprístupnejších materiálov… čítať ďalej

bábka

napodobenina bytosti, ktorú vedie a oživuje bábkoherec. Ľudoví bábkari používali najmä marionety ovládané zhora drôtom a niťami, upevnenými na vahadlo. Zhotovovali si ich sami, ale hlavičky vyrezávali zväčša ľudoví rezbári (majster Ilčík z Piargu, F. Brezňanský z Hodruše, M. Foukal z Liskovej, J…. čítať ďalej

bábkové divadlo

kompletná scéna s oponou, kulisami a súpravou bábok. Kočovní bábkari používali väčšie bábky a javisko upevnené o maringotku. V zime hrali s malými divadlami, ktoré uniesli na chrbte. Po 1918 sa šírili sériovo vyrábané divadlá českých firiem Münzberg, Modrý&Žanda, Král (JEKA), Storch a ďalších. Hralo… čítať ďalej

bábovnica

(bábovkáreň) hrnčiarska, medená, kameninová, liatinová, plechová smaltovaná, sklená hlboká forma na pečivo (bábovku), okrúhleho a mierne kónického tvaru. V strede zvyčajne s kužeľovitým výčnelkom, ktorý zanecháva v upečenej bábovke otvor; na vnútornej strane korpusu s vertikálnym alebo mierne diagonálnym žliabkovaním. Hrnčiarske bábovnice sa dostali… čítať ďalej

bača

pastier zodpovedný za vedenie salaša. Organizoval hospodárenie na salaši, najmä mliečnu produkciu, a bol zodpovedný za zverené stádo. Najímal ho salašný spolok, ktorý pri výbere zohľadňoval jeho predpoklady pri ovládaní techník spracúvania ovčieho mlieka, dobré organizačné schopnosti a prirodzenú autoritu… čítať ďalej

báčik, báčinka

príbuzenský termín pre vzostupných príbuzných bočnej línie, často bez ohľadu na pokrvnosť či švagrovstvo. V 19. storočí sa používal v zemianskom a pomeštenom vidieckom prostredí – napríklad v Liptove, Turci, Šariši na označenie otcovho brata a jeho ženy, matkinho brata a jeho… čítať ďalej

bačovský riad

nástroje a pomôcky používané v ovčiarstve pri tradičnom spracúvaní ovčieho mlieka a na výrobu mliečnych výrobkov. Mlieko sa dojilo do geliet. Z nich sa zlievalo do putery, kde sa následne kľagalo pomocou syridla a roztrepávalo trepákom. Syr sa dával sa odtiecť do… čítať ďalej

baganče

druh nízkej koženej obuvi remeselnej alebo priemyselnej výroby. Baganče sa zhotovovali z hrubšej hovädzej kože, najčastejšie čiernej farby. Siahali po členky, nízka sárička sa vpredu šnurovala. Boli mužskou obuvou najmä k pracovnému odevu. Od začiatku 20. storočia postupne nahrádzali tradičné druhy obuvi… čítať ďalej

Bakchus

pomenovanie boha Dionýza. V gréckej mytológii pôvodne boh úrody a plodnosti, neskôr vína a neviazanej zábavy. Uctievali ho aj ako boha rastu v prírode, ochrancu ovocných stromov, vzbudzoval básnické a veštecké nadšenie, prinášal radosť zo života, lásku i zdravie. Jeho putovanie svetom… čítať ďalej

balada

naratívna pieseň s dramatickým príbehom. Je bezprostredne zameraná na dej. Obsahuje epickú, dramatickú aj lyrickú zložku. Príbeh vychádza z konfliktu, ktorý súvisí s ľúbostnými, rodinnými a spoločenskými vzťahmi hlavnej postavy (hrdinu), prípadne s jeho kontaktom s nadprirodzenými silami a bytosťami. Hrdinovia balád sú anonymné,… čítať ďalej

banícke obyčaje

zaužívané spôsoby správania a konania spojené s baníckou prácou a významnými momentmi života baníkov. V baníckych oblastiach na Slovensku bol známy banícky pozdrav Zdar Boh!, klopanie na baníckej klopačke pri volaní baníkov do práce i zvyky zamerané na ochranu pri práci pod… čítať ďalej

banícky folklór

tematicky a funkčne súvisí so životom, prácou a obradmi baníkov a ich rodín. Sú to: lokálne a historické povesti (o objavení rudných žíl, o vzniku a zániku banských lokalít, o vojenských udalostiach, o permoníkoch); spomienkové rozprávania o skutočných udalostiach a… čítať ďalej

banícky odev

pracovné a slávnostné oblečenie baníkov a banských úradníkov. Pracovný odev v 19. storočí pozostával z plátennej košele, nohavíc a kabátika z cajku – pevnej bavlnenej látky. V banských revíroch stredného Slovenska sa vyskytovali dve formy slávnostného oblečenia. Obidve pozostávali z bieleho kabátika, červených nohavíc,… čítať ďalej

banícky výtvarný prejav

špecifický prejav ľudového umenia, ktorého pôvodcami boli baníci. Od 18. storočia sa jeho centrum nachádzalo v okolí Banskej Štiavnice, kde tieto tradície doznievajú do súčasnosti. Kultivovaniu výtvarnej tvorby baníkov prispelo od konca 19. storočia pôsobenie rezbárskej školy v Piargu. K jej rozvinutiu napomohli… čítať ďalej

baníctvo

komplex prác zameraných na vyhľadávanie, dobývanie a úpravu úžitkových nerastov. Súčasťou baníctva bol prieskum, otvárka a príprava ložiska, banské diela, zabezpečovanie podzemných priestorov, doprava, vetranie, zakladanie vyrúbaných priestorov, asanácia a rekultivácia devastovanej krajiny, banské meračstvo a i. Začiatky baníctva na… čítať ďalej

baník

robotník, vykonávajúci činnosti v rámci vyhľadávania, dobývania a pri úprave rúd i uhlia. Podľa druhu práce to boli haviari, beháči, pratači, vrátkári, vyklápači, banskí a povrchoví tesári. V 60. rokoch 18. storočia, keď bolo na Slovensku asi 30 000 baníkov, pracovalo v baniach… čítať ďalej

baran

samec ovce, plemenník zabezpečujúci reprodukciu ovčieho stáda. V tradičnom ovčiarstve sa baran choval aj na produkciu úžitkových produktov – vlna, koža, mäso.

baranica

(kučma) mužská pokrývka hlavy. Baranice boli najčastejšie z jahňacej kožušiny čiernej, zriedkavejšie bielej farby. Mali homoľovitý tvar, zriedkavejšia bola baranica s okrúhlym dienkom. Podšité boli bielou kožušinou alebo látkou. Šili ich kožušníci alebo boli zhotovené aj podomácky. Nosili sa hlavne v zime. Koncom… čítať ďalej

Baránok boží

(Agnus Dei) v kresťanskej interpretácii symbol Krista. V podobe baránka so svätožiarou, s ranou na boku, z ktorej vyteká krv zachytávajúca sa v kalichu, s krížom a zástavou spodobuje obeť Ukrižovania a zároveň víťazstvo Vzkriesenia. Posvätenie baránka, úzko súvisiace s veľkonočným cirkevným obradom, sa zakorenilo aj… čítať ďalej

Barbora

(4. december) svätica, patrónka baníkov, delostrelcov, zajatcov, prachárov, hasičov, hutníkov, kamenárov, hrobárov, zvonárov; ochrankyňa pred búrkou, morom a horúčkou. Podľa kresťanskej legendy pochádzala z Nikodémie, tajne prijala vieru a zomrela rukou vlastného otca v 3. storočí. Jej atribútmi na zobrazeniach sú:… čítať ďalej

barchetárstvo

textilné remeslo špecializované na tkanie bavlneno-ľanovej tkaniny – barchetu. Na základe listiny Žigmunda Luxemburského z roku 1411 bolo strediskom barchetárstva v Uhorsku mesto Košice. Cech barchetárov vznikol v roku 1498 aj vo Štvrtku na Ostrove. Barchet bol vzhľadom na používanie osobitných farbív i dovážaných materiálov drahý…. čítať ďalej

barkovia

regionálna skupina maďarského obyvateľstva na Slovensku v južnom Gemeri. Na území Slovenska žila len menšia časť barkov, hlavná časť žila v Maďarsku. Pomenovanie vzniklo pravdepodobne ako prezývka odvodená z mena generála talianskeho pôvodu V. Barca, po niekoľko desaťročí majiteľa 10. uhorského husárskeho pluku,… čítať ďalej

Bartolomej

(Brtomil, 24. august) svätec, apoštol, patrón mäsiarov, garbiarov. Podľa legendy šíril kresťanstvo v Indii a Arménsku. Zomrel ako mučeník, pohania ho zaživa odrali z kože a zavesili na kríž. Na zobrazeniach je jeho atribútom veľký nôž, niekedy ľudská koža prevesená cez ruku…. čítať ďalej

basa

najhlbšie ladený sláčikový nástroj, kontrabas, ktorý je súčasťou viacčlennej slovenskej ľudovej muziky. Rezonančný korpus basy s vrchnou a spodnou doskou má dĺžku do 100 cm, šírku 50 cm a výšku 30 cm. Krk a hmatník sú dlhé do 100 cm. Hlava nástroja, slimák, sa zužuje do… čítať ďalej

bašistovská

(bačistovska, parobska karička, ňe do cirňa) osobitá forma prevažne skupinového mládeneckého tanca, pravdepodobne staršieho pôvodu. Pomenovania tanca sú odvodené od slova bašista – veliteľ tanca (Šariš), od interpreta – parobska karička (Zemplín), alebo podľa sprievodnej piesne – ňe do cirňa… čítať ďalej

batika

dekorovanie textilu pri farbení pomocou rezervy. Ako rezervačný prostriedok sa najčastejšie používal rozohriaty vosk, ktorým sa vzor nanášal na látku. Látka sa potom za studena namočila do farebného kúpeľa, potom vyvarila, čím sa odstránil vosk a vznikol vzor vo farbe… čítať ďalej

bavlna

hovorové označenie rastliny bavlník (lat. Gossypium L.), vláken získaných z povrchu jej semien i nití (bablna, pamut, pamok) z týchto vláken. Na Slovensko sa dovážala od stredoveku. Najskôr sa používala v remeselnej výrobe ako vypchávka do vrchných odevov, do rukavíc a od 14…. čítať ďalej

beánia

študentská slávnosť pri príležitosti prijímania prvoročiakov do spoločenstva študentov. Vznikla na pôde stredovekých univerzít a ich súčasťou bol sprievod beánov, krst a prijatie do cechu študentov žartovnými, často krutými obradmi. V sprievode mali na hlavách imitácie dlhých uší – znak osla,… čítať ďalej
Preskočiť na obsah