desiatok
(decima, dežma)
cirkevná daň vo feudalizme vo výške 1/10 poľnohospodárskej produkcie, platená predovšetkým z obilia a vína, baranov, kozliat a včiel. Odvádzali ho s výnimkou šľachty a inovercov všetci mešťania a sedliaci, želiari a sluhovia platili peňažný, takzvaný kresťanský dar. V Uhorsku zaviedol desiatok už Štefan I. (1. tretina 11. storočia). Patril diecéznym biskupom, ktorí ho mohli ako privilégium prepúšťať kapitulám, kláštorom i farárom. Spočiatku sa desiatok vyberal na mieste in natura (z toho i názov farár vrchného snopu v obilnom kríži), neskôr sa ho cirkev usilovala získavať v peniazoch. Desiatok vyberal farár s laickými funkcionármi cirkevnej obce. Z vybraného desiatku mu zostávala 1/16, archidiakonovi sa odvádzala 1/4, zvyšok patril biskupovi. Po zrušení poddanstva 1848 zanikol, miestami pretrval do začiatku 20. storočia ako plat v naturáliách pre farára a učiteľa na cirkevných školách.
cirkevná daň vo feudalizme vo výške 1/10 poľnohospodárskej produkcie, platená predovšetkým z obilia a vína, baranov, kozliat a včiel. Odvádzali ho s výnimkou šľachty a inovercov všetci mešťania a sedliaci, želiari a sluhovia platili peňažný, takzvaný kresťanský dar. V Uhorsku zaviedol desiatok už Štefan I. (1. tretina 11. storočia). Patril diecéznym biskupom, ktorí ho mohli ako privilégium prepúšťať kapitulám, kláštorom i farárom. Spočiatku sa desiatok vyberal na mieste in natura (z toho i názov farár vrchného snopu v obilnom kríži), neskôr sa ho cirkev usilovala získavať v peniazoch. Desiatok vyberal farár s laickými funkcionármi cirkevnej obce. Z vybraného desiatku mu zostávala 1/16, archidiakonovi sa odvádzala 1/4, zvyšok patril biskupovi. Po zrušení poddanstva 1848 zanikol, miestami pretrval do začiatku 20. storočia ako plat v naturáliách pre farára a učiteľa na cirkevných školách.
