čipkárstvo

pletenie a predaj paličkovaných čipiek. Pletenie čipiek sa na území Slovenska rozšírilo v 2. polovici 16. storočia s baníckym obyvateľstvom z Nemecka. V baníckych oblastiach (okolie Banskej Bystrice, Banskej Štiavnice, Kremnice, Prešova) bolo doplnkovým zamestnaním od 17. storočia. Pre roľnícke čipkárky sa stalo zdrojom príjmov od konca 19. storočia. S cieľom zachovať v baníckych oblastiach tento zdroj príjmov a zvýšením kvality čipiek čeliť konkurencii, bola uhorským štátom v roku 1893 založená Uhorská kráľovská štátna čipkárska škola so sídlom v Kremnici a s dielňami na Starých Horách, v Kremnických Baniach, Hodruši a inde. Podporu dielňam poskytovali spolky Izabella, Lipa, Detva, Družstvo pre speňaženie domáceho ľudového priemyslu v Skalici. V rokoch 1918 – 1939 boli čipkárske dielne pod správou Štátneho školského ústavu pre domácky priemysel v Prahe. V roku 1939 ich prevzal Spolok pre zveľaďovanie domáckej výroby. Predovšetkým od polovice 18. storočia sa rozvíjal aj podomový obchod s čipkami, pletenými v baníckych obciach. Čipkári (obchodníci s čipkami), najmä z pohronských obcí Horná a Dolná Lehota, Medzibrod, Jasenie, Brusno, kupovali čipky od čipkárok a dodávali ich obchodníkom alebo priamo spotrebiteľom. Každoročne sa predajom čipiek až v južných krajinách Uhorska zaoberalo vyše 200 poddaných. Okrem čipiek predávali výšivky, tkaniny, hrebene, nože, kosy, kosáky.