• Search
    Generic filters
    Len presné výrazy
    Vyhľadávať v názve
    Vyhľadávať v obsahu
    Filtrovať podľa typu
    Stránky
    Články
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia
    Folklórne kolektívy
    Podujatia
    Výrobcovia

Archív rozhodnutí

Rozhodnutie o zápise do zoznamov nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska pre rok 2015

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vyhlásilo koncom roka 2014 výzvu na predkladanie nominácií na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a do Zoznamu najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku.

V stanovenom termíne výzvy, do 20. januára 2015, boli predložené 2 návrhy do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva a 1 návrh do Zoznamu najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku.

Odborná komisia posúdila všetky navrhované prvky a na svojom zasadnutí dňa 30. júna 2015 navrhla zaradiť nasledovné prvky do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a do Zoznamu najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku:

MODROTLAČ

Identifikačné číslo: CTLK-RZ-NKD-2014/01
Predkladateľ: Ústredie ľudovej umeleckej výroby

Modrotlačou nazývame indigom na modro farbenú látku zdobenú potláčaním vzorov pomocou takzvanej rezervy  – zmesi zamedzujúcej zafarbenie látky v mieste vzoru. Ako spôsob dekorovania látok zohrala významnú úlohu v slovenskej, rovnako ako európskej textilnej tradícii. Na naše územie sa táto technika dostala z Holandska a Nemecka v priebehu 18. storočia. Najskôr sa udomácnila v meštianskom prostredí. Do ľudového odevu a textilu prenikla v 19. storočí a rozvetvila sa do výnimočného bohatstva lokálnych podôb, prispôsobených vkusu vidieckych odberateľov, ktorí si modrotlač objednávali podľa vzorkovníc priamo v dielňach alebo kupovali na jarmokoch. V porovnaní s inými stredoeurópskymi krajinami bola na Slovensku ešte v polovici 20. storočia regionálna rozmanitosť modrotlačových vzorov, rovnako ako hustota výskytu modrotlačiarskych dielní, značná. Činných bolo vyše tridsať dielní, ktorých produkcia smerovala prevažne na vidiek, do oblastí, kde sa ľudia ešte obliekali do kroja. Spolu s postupným zánikom využitia modrotlače v odeve a interiéroch vidieckych domácností aktivita dielní postupne slabla. K procesu redukcie prispel aj zákaz súkromného podnikania, po ktorom dohľad nad produkciou modrotlače prevzali výrobné družstvá a hlavne Ústredie ľudovej umeleckej výroby, ktoré zohralo a podnes zohráva významnú úlohu v podpore výroby modrotlače. Spolupracuje s výrobcami a podporuje pokračovanie farbiarskej tradície aj v inovatívnych podobách moderného dizajnu.

Pre tieto dôvody navrhla Odborná komisia zapísať Modrotlač do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Návrh Odbornej komisie bol dňa 2. septembra 2015 prijatý a potvrdený ministrom kultúry Slovenskej republiky.

HOREHRONSKÝ VIACHLASNÝ SPEV

Identifikačné číslo: CTLK-RZ-NKD-2014/02
Predkladateľ: o.z. OPORA Pohorelá

Obce regiónu Horehronia sa vyznačujú mimoriadne bohatými a stále živými prejavmi tradičnej ľudovej kultúry. K tým najvýraznejším a najtrvácnejším patrí ľudový viachlasný spev − ten je aj v širšom povedomí obyvateľov Slovenska pociťovaný ako charakteristický miestny fenomén. Z hľadiska spôsobu spevu sa horné obce Horehronia (Šumiac, Telgárt, Vernár) v interpretačných nuansách aj tvorbe tónu odlišujú od dolných (ostatné). V rámci dolných obcí sú si navzájom bližšie Pohorelá s Heľpou a Závadka s Polomkou. Z hľadiska rázu ľudovej vokálnej kultúry zohrávali dôležitú úlohu prírodné podmienky. Práve spev do prírody pri prácach na lúkach alebo v horách podmieňoval veľmi intenzívne hrdelné prejavy s veľkou nosnosťou do diaľky a dobre počuteľné viachlasné súzvuky. Tradícia tohto typu spievania bola spojená s priebojnosťou i vitalitou, prvkami vyplývajúcimi z valašsko-pastierskeho spôsobu života, ktorý do regiónu prinieslo doosídľovanie územia na základe valašského práva (14.-17. storočie). Tradícia spevu v neposlednom rade súvisí aj s náboženským cítením obyvateľov regiónu, hudobnú kultúru Horehronia významne ovplyvnila duchovná pieseň. Tento jav sa týka predovšetkým obcí vo východnej časti regiónu, v ktorých sa dodnes praktizuje tzv. východný obrad. Okrem estetickej a umeleckej hodnoty predstavuje horehronský spev i prvok, prostredníctvom ktorého miestni obyvatelia deklarujú príslušnosť k rodnej obci a regiónu.

Pre tieto dôvody navrhla Odborná komisia zapísať Horehronský viachlasný spev do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Návrh Odbornej komisie bol dňa 2. septembra 2015 prijatý a potvrdený ministrom kultúry Slovenskej republiky.

Rozhodnutie o zápise do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vyhlásilo v auguste roku 2012 výzvu na predkladanie nominácií na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a do Reprezentatívneho zoznamu programov, projektov a aktivít, ktoré najlepšie odrážajú zásady a ciele dohovoru UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva.

V zmysle štatútu Reprezentatívneho zoznamu a v súlade s Organizačným a rokovacím poriadkom odbornej komisie pre posudzovanie návrhov na zápis do Reprezentatívneho zoznamu sa uskutočnil výber prvkov. V stanovenom termíne bolo prihlásených 9 návrhov do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva a 1 návrh do Reprezentatívneho zoznamu programov, projektov a aktivít, ktoré najlepšie odrážajú zásady a ciele dohovoru UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva.

Odborná komisia posúdila všetky navrhované prvky a na svojom zasadnutí dňa 18. 4. 2013 rozhodla o zaradení nasledovných prvkov do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska:

ČIČMIANSKE ORNAMENTY

Identifikačné číslo KCTLK-RZNKD-2011/017
Predkladateľ: Banícke bratstvo Herrengrund“, Špania Dolina

Odborná komisia na svojom zasadnutí dňa 4. 8. 2011 prerokovala návrh a na základe výsledkov hlasovania členov komisie odporúča Aušusnícke služby špaňodolinských baníkov zapísať do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Odborná komisia ocenila úspešné aktivity, ktoré smerujú k udržiavaniu nominovaného prvku a zabezpečeniu jeho pretrvávania v Španej Doline vďaka činnosti občianskeho združenia Banícke bratstvo „Herrengrund“, podpory obce a jej obyvateľov. Opakované predvádzanie baníckych zvykov, ich pevné začlenenie do kultúrneho kalendára obce i regiónu umožňuje prirodzené odovzdávanie javov nehmotného kultúrneho dedičstva. Nominovaný prvok zároveň poskytuje obyvateľom obce vhodné možnosti, identifikovať sa s kultúrnymi tradíciami vlastného prostredia, rozvíjať a propagovať ich hodnoty.

BANSKOŠTIAVNICKÝ SALAMANDER

Identifikačné číslo KCTLK-RZ-NKDS-2012/6
Predkladateľ: Mesto Banská Štiavnica

Tradícia salamandrových sprievodov je špecifickým a ojedinelým prejavom nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, ktorý sa formoval v kontextoch 150 ročnej histórie Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Jeho význam znásobuje i skutočnosť, že tradičná kultúra Slovenska mala skôr dedinský charakter, zatiaľ čo tradície banskoštiavnického salamandra vychádzajú z urbánneho prostredia a jeho interetnických súvislostí (nemeckí kolonisti). Stáva sa tak  dnes i významným prejavom multietnickej a multikultúrnej histórie mesta, na ktorú súčasná tradícia salamandra nadväzuje. Pôvodný obradný sprievod s fakľami a kahancami bol súčasťou významných medzníkov v živote študentov Baníckej akadémie. Postupne sa stával identifikačným znakom celého baníctva v meste a okolí. V sprievode sú sprítomňované slávne udalosti histórie mesta (založenie mesta objavením rúd, turecké vpády a i.), démonologické postavy späté s baníckou prácou pod zemou i významné osobnosti a figúrky mestského spoločenského života. Zápis Banskej Štiavnice na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO dáva salamandru významnú kultúrnu a spoločenskú hodnotu pri tvorbe identity mesta. Na jeho príprave a realizácii sú účastné všetky vrstvy i vekové kategórie miestneho obyvateľstva. Koná sa pravidelne v termíne Dňa baníkov v uliciach Banskej Štiavnice za veľkého záujmu obyvateľov i návštevníkov mesta.

TRADIČNÉ BÁBKARSTVO NA SLOVENSKU

Identifikačné číslo KCTLK-RZ-NKDS-2012/10
Predkladateľ: Slovenské centrum pre tradičnú kultúru

Tradičné bábkarstvo na Slovensku je ojedinelá súčasť kultúrneho dedičstva Slovenska.  Prvé zmienky o účinkovaní bábkarov na Slovensku sú zo 17. a 18. storočia. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia už bolo bábkarstvo, vďaka kočovnému životu jeho interpretov, rozšírené po celom Slovensku. Spolu s ním vznikali i rezbárske dielne (Banská Hodruša, Lisková, Štiavnické Bane, Rajec), kde sa bábky  vyrábali. Tradičné bábkarstvo predstavuje významnú súčasť domácej literárnej a divadelnej tradície. Pôvodný bábkarský repertoár vychádzajúci z európskych importovaných vzorov prechádzal v slovenskom prostredí veľmi skoro procesom folklorizácie a obohacoval sa nielen o špecifické domáce jazykové a tematické prvky, ale i vlastnú typológiu postáv a výtvarné poňatie bábok. Dodnes je tradičné bábkarstvo živou súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva tejto krajiny, predmetom záujmu vedeckých osobností a spoločenských inštitúcií, ktoré ho spolu s jeho interpretmi propagujú na Slovensku i v zahraničí.

GAJDY A GAJDOŠSKÁ KULTÚRA NA SLOVENSKU

Identifikačné číslo KCTLK-RZ-NKDS-2012/11
Predkladateľ: Cech slovenských gajdošov

Gajdy, ako organická súčasť tradičného inštrumentára,  i celá gajdošská kultúra, zastrešujúca všetky prejavy     a vedomosti viazané na gajdy a ich použitie, sú významným prvkom tradičnej ľudovej kultúry Slovenska. Z historického hľadiska reprezentuje gajdošská kultúra dlhodobú a kontinuálnu hudobnú tradíciu prevažne roľníckeho a pastierskeho obyvateľstva Slovenska.  Ako významný kultúrno-historický  jav, ktorého korene siahajú až do 14. storočia, sa na báze prirodzenej medzigeneračnej kontinuity zachoval dodnes. Typy používaných gájd síce nemožno  vytrhnúť zo širších stredoeurópskych kultúrnych kontextov, ale viaceré ich atribúty  sa dajú vnímať ako identifikačné znaky tradičnej ľudovej kultúry Slovenska, napr.: špecifické technologické postupy a estetické stvárnenie pri výrobe nástrojov, regionálne, lokálne i individuálne štýlové znaky gajdošskej interpretácie, autochtónny piesňový a tanečný repertoár.  Celkom prirodzene sa stali gajdy a s nim spojená gajdošská kultúra aj predmetom záujmu popredných vedeckých pracovníkov, umeleckých súborov i médií. Existujúci „Cech slovenských gajdošov“,  spolu s výrobcami gájd, hudobníkmi i početnou skupinou amatérskych umelcov sú zárukou pretrvávania tradície gajdošskej muziky i výroby  hudobného nástroja na Slovensku.

Rozhodnutie o zápise do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska

Ministerstvo kultúry SR vyhlásilo pre rok 2011 výzvu na predkladanie nominácií na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Výzva bola uverejnená v čase od 27. decembra 2010 do 15. februára 2011.

V zmysle štatútu Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a v súlade s Organizačným a rokovacím poriadkom odbornej komisie pre posudzovanie návrhov na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska sa v roku 2011 uskutočnil výber prvkov nominovaných na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. V stanovenom termíne bolo prihlásených 8 prvkov nehmotného kultúrneho dedičstva.

Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska BOLI ZARADENÉ:

AUŠUSNÍCKE SLUŽBY ŠPAŇODOLINSKÝCH BANÍKOV

Identifikačné číslo KCTLK-RZNKD-2011/017
Predkladateľ: Banícke bratstvo Herrengrund“, Špania Dolina

Odborná komisia na svojom zasadnutí dňa 4. 8. 2011 prerokovala návrh a na základe výsledkov hlasovania členov komisie odporúča Aušusnícke služby špaňodolinských baníkov zapísať do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Odborná komisia ocenila úspešné aktivity, ktoré smerujú k udržiavaniu nominovaného prvku a zabezpečeniu jeho pretrvávania v Španej Doline vďaka činnosti občianskeho združenia Banícke bratstvo „Herrengrund“, podpory obce a jej obyvateľov. Opakované predvádzanie baníckych zvykov, ich pevné začlenenie do kultúrneho kalendára obce i regiónu umožňuje prirodzené odovzdávanie javov nehmotného kultúrneho dedičstva. Nominovaný prvok zároveň poskytuje obyvateľom obce vhodné možnosti, identifikovať sa s kultúrnymi tradíciami vlastného prostredia, rozvíjať a propagovať ich hodnoty.

RADVANSKÝ JARMOK

Identifikačné číslo KCTLK-RZNKD-2011/013
Predkladateľ: Mesto Banská Bystrica

Odborná komisia ocenila dlhodobú historickú kontinuitu trvania nominovaného prvku, význam jarmoku nielen ako obchodnej činnosti, ale aj spoločenskej a kultúrnej príležitosti. Návrh na vytvorenie troch priestorových a časových pásiem pri organizovaní jarmoku poskytuje vhodné možnosti oboznamovať návštevníkov s dejinami Radvanského jarmoku (História), s tradíciami remeselnej výroby (Tradície), zároveň umožniť komerčnú činnosť pre predávajúcich i kupujúcich (Súčasnosť). V neposlednom rade pravidelné usporadúvanie jarmoku je obohacované sprievodnými kultúrnymi programami (jarmočné divadlo, vystúpenia folklórnych súborov).

TERCHOVSKÁ MUZIKA

Identifikačné číslo KCTLK-RZNKD-2011/018
Predkladateľ: Obec Terchová

Odborná komisia na svojom zasadnutí dňa 4. 8. 2011 prerokovala návrh a na základe výsledkov hlasovania členov komisie odporúča Terchovskú muziku zapísať do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Odborná komisia ocenila nominovaný prvok ako mimoriadny osobitý nástrojový štýl ľudovej hudby, spojený s charakteristickým spevným a tanečným prejavom, viazaným na jednu lokalitu a jej širšie okolie. Nominovaný prvok možno pokladať za dôležitú súčasť kultúrneho dedičstva obce, s ktorým sa identifikujú jej obyvatelia. Terchovská muzika zároveň patrí k tým javom nehmotného kultúrneho dedičstva, v ktorých sa podarilo zachovať dlhodobú, nepretržitú, kontaktnú, medzigeneračnú komunikáciu pri odovzdávaní.

TRADIČNÉ RUČNÉ ZVONENIE NA ZVONY A FUNKCIA ZVONÁROV NA SLOVENSKU

Identifikačné číslo KCTLK-RZNKD-2011/020
Predkladateľ: Mgr. Juraj Gembický, Košice

Odborná komisia na svojom zasadnutí dňa 4. 8. 2011 prerokovala návrh a na základe výsledkov hlasovania členov komisie odporúča Tradičné ručné zvonenie na zvony a funkcia zvonárov na Slovensku zapísať do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Odborná komisia ocenila nominovaný prvok ako málo známy, avšak dôležitý jav tradičnej kultúry na Slovensku. Ručné zvonenie na zvony oznamovalo nielen konanie bohoslužieb, cirkevných sviatkov a rôznych verejných a rodinných udalostí, ale zároveň plnilo úlohu signálov pre obyvateľov miest a dedín napr. pri nebezpečenstve a živelných pohromách. Zápisom tradičného ručného zvonenia sa zabezpečí nielen zachovanie zvonenia ako špeciálneho hudobného a signálneho prejavu tradičnej kultúry, ale i samotnej profesie zvonára, ktorý bude schopný potrebné vedomosti a zručnosti vykonávať a ďalej odovzdávať. Vzhľadom na skutočnosť, že vedomosti o tradičnom ručnom zvonení sa na Slovensku rapídne strácajú, je zápis nominovaného prvku do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska o to naliehavejší.

Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska NEBOLI ZARADENÉ:

DEBNÁRSKY TANEC

Identifikačné číslo KCTLK-RZNKD-2011/016
Predkladateľ: Obec Ľubietová

Odborná komisia na svojom zasadnutí dňa 4. 8. 2011 prerokovala návrh a na základe výsledkov hlasovania členov komisie neodporúča Debnársky tanec zapísať do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Odborná komisia rozhodla, že nominovaný prvok nespĺňa kritéria potrebné na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Predložená nominácia nedostatočne dokumentuje identifikáciu spoločenstva obce s nominovaným prvkom. Nominácia taktiež nedostatočne preukazuje kultúrnu kontinuitu debnárskeho tanca v dlhšom časovom horizonte, neposkytuje dostatok informácií o odovzdávaní prvku z generácie na generáciu prostredníctvom kontaktnej komunikácie.

FAŠIANGOVÝ PALIČKOVÝ TANEC Z PODZÁMČOKU

Identifikačné číslo KCTLK-RZNKD-2011/014
Predkladateľ: Obec Podzámčok

Odborná komisia už na zasadnutí dňa 2. 3. 2011, pri kontrole predložených návrhov konštatovala, že návrh nespĺňa stanovené kritériá z formálneho hľadiska a predkladateľ nereagoval na výzvu o doplnenie návrhu v stanovenom termíne.

Na základe toho neodporúča Fašiangový paličkový tanec z Podzámčoku zapísať do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

SLÁVIK SLOVENSKA – CELOŠTÁTNA SPEVÁCKA SÚŤAŽ DETÍ V INTERPRETÁCII SLOVENSKEJ ĽUDOVEJ PIESNE

Identifikačné číslo KCTLK-RZNKD-2011/021
Predkladateľ: Občianske združenie Slávik Slovenska, Bratislava

Odborná komisia už na zasadnutí dňa 2. 3. 2011 prerokovala návrh a konštatovala, že podujatie nie je prvkom nehmotného kultúrneho dedičstva, ale významným prostriedkom jeho propagácie a popularizácie, a ako také nepatrí do kategórie javov, ktoré sú predmetom zápisu. V konečnom dôsledku teda nespĺňa stanovené kritériá z obsahového hľadiska.

Na základe toho komisia neodporúča Slávik Slovenska – celoštátnu spevácku súťaž detí v interpretácii slovenskej ľudovej piesne zapísať do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Celoštátna spevácka súťaž detí v interpretácii slovenskej ľudovej piesne nie je spojená s konkrétnym lokálnym alebo regionálnym kultúrnym priestorom. Žiadne lokálne alebo regionálne spoločenstvo nepokladá celoštátnu spevácku súťaž detí v interpretácii slovenskej ľudovej piesne za súčasť svojho kultúrneho dedičstva. Súťaž nezachováva kultúrnu kontinuitu vo väzbe na konkrétny lokálny alebo regionálny kultúrny priestor. Nie je odovzdávané kontaktnou komunikáciou z generácie na generáciu a taktiež neposkytuje žiadnemu lokálnemu alebo regionálnemu spoločenstvu pocit historickej kontinuity a identity.

SOKOLIARSTVO – UMENIE CHOVU DRAVCOV, ICH OCHRANY, VÝCVIKU A LOVU S NIMI

Identifikačné číslo KCTLK-RZNKD-2011/015
Predkladateľ: Slovenský poľovnícky zväz – Slovenský klub sokoliarov pri Slovenskom poľovníckom zväze, Bratislava

Odborná komisia na svojom zasadnutí dňa 4. 8. 2011 prerokovala návrh a na základe výsledkov hlasovania členov komisie neodporúča Sokoliarstvo – umenie chovu dravcov, ich ochrany, výcviku a lovu s nimi zapísať do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Odborná komisia rozhodla, že nominovaný prvok nespĺňa kritéria potrebné na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Sokoliarstvo nie je spojené s konkrétnym lokálnym alebo regionálnym kultúrnym priestorom; žiadne lokálne alebo regionálne spoločenstvo ho nepokladá za súčasť svojho kultúrneho dedičstva; nezachováva kultúrnu kontinuitu a nie je odovzdávané kontaktnou komunikáciou z generácie na generáciu; neposkytuje žiadnemu lokálnemu alebo regionálnemu spoločenstvu pocit historickej kontinuity a identity.

Slávnostné vyhlasovanie prvkov zapísaných do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska sa uskutočnilo 15. decembra 2011 v Dvorane Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Rozhodnutie o zápise do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska

Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu SR vyhlásilo pre rok 2010 výzvu na predkladanie nominácií na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Výzva bola uverejnená v čase od 20. mája do 20. júna 2010. V stanovenom termíne boli na adresu Koordinačného centra tradičnej ľudovej kultúry, ktoré plní funkciu sekretariátu reprezentatívneho zoznamu, doručené dva návrhy. Jeden z nich nespĺňal základné formálne náležitosti a po zvážení bol vyradený z nominácie. Druhou nomináciou bol návrh na zápis prvku Sokoliarstvo – umenie chovu dravcov, ich ochrany, výcviku a lovu s nimi. Tretiu nomináciu podalo Koordinačné centrum TĽK na prvok Fujara – hudobný nástroje a jeho hudba. Navrhovaný prvok bol zapísaný do Zoznamu majstrovských diel ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva v roku 2005, teda v čase, keď neexistoval Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

V zmysle štatútu reprezentatívneho zoznamu zasadla 14.7.2010 odborná komisia, ktorá posúdila predložené návrhy. Komisia vo veci návrhu na zápis prvku Sokoliarstvo… nerozhodla a požiadala Koordinačné centrum tradičnej ľudovej kultúry, ktoré plní funkciu sekretariátu odbornej komisie, o ďalšie dva odborné posudky. Na druhom zasadnutí, dňa 29.9.2010, odborná komisia vo veci zápisu prvku Sokoliarstvo – umenie chovu dravcov, ich ochrany, výcviku a lovu s nimi rozhodla takto:

Výpis zo zápisnice Odbornej komisie pre posudzovanie návrhov na zápis do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska:

Komisia:

B. prerokovala:
predložené návrhy a oboznámila sa s odbornými posudkami k prvému návrhu; na základe diskusie, ktorá odznela k návrhom, zaujala nasledovné stanovisko:

a. Komisia neschvaľuje zaradenie návrhu Sokoliarstvo – umenie chovu dravcov, ich ochrany, výcviku a lovu s nimi do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Komisia rozhodla na základe predloženého návrhu, odborných posudkov a diskusie k nim tajným hlasovaním. Z 11 prítomných členov komisie bolo 9 proti zaradeniu, 1 za zaradenie a 1 sa zdržal hlasovania.

Svoje rozhodnutie zdôvodňuje tým, že navrhovaný prvok v rámci Slovenska nespĺňa stanovené kritériá, predovšetkým netvorí a nepotvrdzuje kultúrnu identitu národného ani regionálneho spoločenstva, nenapomáha bližšiemu spojeniu ľudí a spoločenstiev, nemožno ho označiť za prejav nehmotného kultúrneho dedičstva s nepretržitou kontinuitou.

b. Komisia schvaľuje zaradenie návrhu Fujara – hudobný nástroje a jeho hudba do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Svoje rozhodnutie zdôvodňuje tým, že navrhovaný prvok spĺňa stanovené kritériá a bol zapísaný do Zoznamu majstrovských diel ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva v roku 2005, teda v čase, keď neexistoval Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Dňa 26.10.2010 bol Koordinačnému centru TĽK doručený dokument, ktorým minister kultúry SR potvrdil rozhodnutie komisie. Tým sa rozhodnutie stalo právoplatným.

Záver:

  1. Prvok Sokoliarstvo – umenie chovu dravcov, ich ochrany, výcviku a lovu nebol zaradený do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. V súlade so schváleným Postupom pre zápis do reprezentatívneho zoznamu a Organizačným a rokovacím poriadkom odbornej komisie pre posudzovanie návrhov na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska sa predmetný prvok môže uchádzať o zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska v roku 2012.
  2. Prvok Fujara – hudobný nástroje a jeho hudba bol zaradený do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.