dážď

zrážky padajúce v kvapkách na zem. Jeho osožnosť či škodlivé účinky celoročne súviseli s prosperitou roľníckych spoločenstiev. Princípy predpovedania dažďa obsahujú pranostiky a známe boli aj viaceré magické praktiky. Potrebou vyvolať dážď odôvodňovali v niektorých regiónoch Slovenska do konca 19. storočia pálenie ohňov na kopcoch v období letného slnovratu. K základným prvkom tradičných obradov na vyvolanie dažďa patrilo polievanie oráča a žníc vodou či namáčanie poľnohospodárskeho náradia. Dážď malo privolať aj narušenie mraveniska (okolie Bánoviec nad Bebravou) i zakopanie živých rakov pod oblok (Spiš). Oddialiť dážď pri žatve sa pokúšali riekankami – na západnom Slovensku prikazovali deťom volať: Neprš, neprš, dážď, povezieme raž, na koláčky, na pagáčky, tebe dáme tiež! Pri hrabaní sena platil zákaz klásť hrable na zem zubami nahor, aby sa nerozpršalo. Májový dážď mal podnietiť vegetáciu i rast vlasov, malé deti však od neho mohli ostať pehavé.