• Search
    Nastavenie filtra
    Len presné výrazy
    Vyhľadávať v názve
    Vyhľadávať v obsahu
    Filtrovať podľa typu
    Pages
    Posts
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

citara

citara

citara 750 750 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

citara

strunový nástroj s rezonančnou skrinkou (dĺžka 60 – 100 cm, šírka 5 – 10 cm, výška 5 – 7 cm). Na ľavej strane má vyrezanú oblú hlavničku, na pravej spevňujúcu hrubšiu stenu. Kovové struny sú na ľavej strane (na hlave) a držia ich napínacie kolíky, ktorými sa ladia, 6 – 8 strún ostinátnej funkcie má rovnakú dĺžku a sú ladené do akordu; 2 – 4 (i viac) ďalších melodických strún rovnakej dĺžky hráč pritláča na 10 – 15 pražcoch a nimi mení výšku tónu. Na strunách sa brnká prstami pravej ruky, s drievkom alebo brkom, a to pohybom po všetkých strunách nástroja (ostinátnych a melodických), ktoré stále znejú. Prstami ľavej ruky sa skracujú melodické struny.
Ľudové nástroje sú diatonicky ladené, od 19. storočia sa využívajú chromaticky ladené citary. Na Slovensku sa vyrábali a používali citary s 2 – 4 kontinuálne sa skracujúcimi hlavami (vo forme konských hláv), na ktorých boli upevnené struny rôznej dĺžky, aby vytvorili požadovaný akord (dvoj-, trojzvuk). Nimi pri hre vytvárali harmonický sprievod k melodickým strunám a spevu. Citary využívajú rozsah do troch oktáv.
Na Slovensku poznáme detskú malú citaru (so 4 – 6 strunami), kovovú malú škatuľkovú citaru, veľkú citaru s hmatníkom a pražcami. Patria k citarám rôzneho typu (podľa tvaru rezonančnej skrinky, veľkosti a výzoru nástroja), ktoré označujeme ako:
a) korytková citara (bez lub a s vyžľabčeným korpusom);
b) holubníková citara (podľa veľkého počtu rezonančných otvorov na vrchnej doske nástroja);
c) pololichobežníková citara;
d) citara s malou hlavou;
e) bruchatá citara s polkruhovým rozšírením rezonančnej skrinky na prednej strane nástroja („salzburského“ typu).
Citary sú od 17. storočia známe na celom Slovensku. V živej hudobnej praxi sa dodnes zachovali na južnom Slovensku a medzi dolnozemskými Slovákmi.

Citara. Hrá L. Tóth, Nenince (okr. Veľký Krtíš), 2006. Archív Koordinačného centra TĽK.

Citaráš F. Vankó, Tešedíkovo (okr. Šaľa). Foto T. Szabó.
Citaráš F. Vankó, Tešedíkovo (okr. Šaľa). Foto T. Szabó.

AutorOskár Elschek

Literatúra

Elschek, O.: Slowakische Volksmusikinstrumente. Die Volksmusikinstrumente der Tschechoslowakei, Teil 2. Handbuch der europäischen Volksmusikinstrumente Serie I. Band 2. VEB Deutscher Verlag für Musik, Leipzig 1983, 65-76.
Plavec, M.: Majstri. Výrobcovia ľudových hudobných nástrojov na Slovensku. Bratislava 2003, 66-73.