citara

strunový nástroj s rezonančnou skrinkou (dĺžka 60 – 100 cm, šírka 5 – 10 cm, výška 5 – 7 cm). Na ľavej strane má vyrezanú oblú hlavničku, na pravej spevňujúcu hrubšiu stenu. Kovové struny sú na ľavej strane (na hlave) a držia ich napínacie kolíky, ktorými sa ladia, 6 – 8 strún ostinátnej funkcie má rovnakú dĺžku a sú ladené do akordu; 2 – 4 (i viac) ďalších melodických strún rovnakej dĺžky hráč pritláča na 10 – 15 pražcoch a nimi mení výšku tónu. Na strunách sa brnká prstami pravej ruky, s drievkom alebo brkom, a to pohybom po všetkých strunách nástroja (ostinátnych a melodických), ktoré stále znejú. Prstami ľavej ruky sa skracujú melodické struny.
Ľudové nástroje sú diatonicky ladené, od 19. storočia sa využívajú chromaticky ladené citary. Na Slovensku sa vyrábali a používali citary s 2 – 4 kontinuálne sa skracujúcimi hlavami (vo forme konských hláv), na ktorých boli upevnené struny rôznej dĺžky, aby vytvorili požadovaný akord (dvoj-, trojzvuk). Nimi pri hre vytvárali harmonický sprievod k melodickým strunám a spevu. Citary využívajú rozsah do troch oktáv.
Na Slovensku poznáme detskú malú citaru (so 4 – 6 strunami), kovovú malú škatuľkovú citaru, veľkú citaru s hmatníkom a pražcami. Patria k citarám rôzneho typu (podľa tvaru rezonančnej skrinky, veľkosti a výzoru nástroja), ktoré označujeme ako:

1. korytková citara (bez lub a s vyžľabčeným korpusom);
2. holubníková citara (podľa veľkého počtu rezonančných otvorov na vrchnej doske nástroja);
3. pololichobežníková citara;
4. citara s malou hlavou;
5. bruchatá citara s polkruhovým rozšírením rezonančnej skrinky na prednej strane nástroja („salzburského“ typu).

Citary sú od 17. storočia známe na celom Slovensku. V živej hudobnej praxi sa dodnes zachovali na južnom Slovensku a medzi dolnozemskými Slovákmi.