cimbalová hudba

ľudové hudobné združenie, v ktorom jeden cimbal hrá spolu s viacerými sláčikovými nástrojmi, prípadne s klarinetom. Na Slovensku sa cimbal využíva v muzikách od 17. storočia. Obsadenie je doložené z 18. a 19. storočia a pozostávalo z huslistu, malej basy, cimbalu a klarinetu. V priebehu 19. storočia sa rozšírilo obsadenie zo 4 na 8 a viac hráčov (v hudbe S. Dudíka).
Rómski muzikanti rozšírili svoj inštrumentár o cimbal na prelome 17. a 18. storočia. V 18. storočí boli známe gemerské muziky s primášmi ako M. Barna, Š. Cinka, ich vnučka Cinka Panna, J. Bihari a rómski muzikanti z Galanty. Hrali v šľachtickom, vojenskom, malomestskom a v mestskom prostredí. Budili obdiv vo Viedni, v Bratislave, v Budapešti, v Košiciach a v ďalších mestách. Stali sa významnými nositeľmi a tvorcami celouhorského verbunkovského štýlu v ľudovej zábavnej, tanečnej a zľudovenej hudbe. Na Slovensku viedli známe cimbalové hudby J. Pihík, S. Dudík a muzikanti z rómskych rodín Piťovcov, Baloghovcov, Berkyovcov, Čonkovcov, Oláhovcov, Ráczovcov, Paláčovcov, Radičovcov a ďalších.
Sólistické schopnosti nástroja sa uplatňujú v cimbalových muzikách vo virtuóznych koncertantných medzihrách a v ozdobných variáciách. Cimbal vyniká farebnou bohatosťou zvuku, využíva rozložené akordy a behy, harmonický viachlas a podporuje akcentovanými údermi rytmický sprievod muziky. Je zvukovým pojidlom medzi melódiou predníka, rytmizovanými akordmi jedného alebo viacerých kontrášov a podporuje harmonický základ muziky, tvorený kontrabasom, a vôbec hlboko ladenými veľkými sláčikovými nástrojmi. Pokiaľ v staršom období chýbal v hudbách kontráš, harmonickú funkciu vyplňoval hráč na cimbale. Cimbal sa stal charakteristickou súčasťou slovenských ľudových muzík najmä na Myjave, Horehroní, Podpoľaní, v Gemeri, Šariši a Zemplíne.