črpák

drevená nádobka s uchom a vsadeným dnom. V Karpatoch a na Balkáne používaná pastiermi na salašoch na pitie žinčice a mlieka a na odmeriavanie množstva tekutiny. Od ostatných oblastí Karpát sa slovenské črpáky výrazne diferencovali konštrukčnými a dekoratívnymi znakmi. Rozvinuli sa do troch typov, odlišných konštrukciou, najmä spôsobom spojenia ucha s nádobou, tvarom i dekórom:

1. východoslovenský (označovaný aj ako gemerský), rozšírený na Gemeri a Spiši;
2. severoslovenský (označovaný aj ako liptovský), rozšírený v Liptove a na Orave;
3. stredoslovenský (označovaný aj ako detviansky).

V 19. storočí sa črpáky používali najmä na strednom Slovensku v okolí Detvy, Zvolena, Banskej Bystrice a na hornom Ponitrí, v 20. storočí sa rozšírili aj do iných oblastí Slovenska. Rezbárska výzdoba sa sústreďovala na ucho, v 20. storočí sa niekedy zdobila aj nádobka a mosadzná obrúčka. Vedľa starších geometrických motívov sa črpáky zdobili najmä figurálnymi motívmi zo života a práce na salaši.