činovať
pomenovanie tkanín s inou ako plátnovou väzbou alebo zdobených preberaním. Nazývali tak všetky druhy tkanín s inou ako plátnovou väzbou (Liptov), alebo len ripsové tkaniny (činovať na tri nitelnice tkali v Dobrej Nive) a keprové tkaniny: v Detve, Senohrade tkali bielu činovať na šiestich nitelniciach, remeselní tkáči v Kremnici na štyroch nitelniciach. Červenú keprovú činovať s farebnými prúžkami tkali na Horehroní a v okolí Trenčína. Vo viacerých oblastiach Slovenska nazývali činovaťou preberané tkaniny (ich výzdoba bola tvorená niťami samostatného, vzorovacieho útku, zväčša odlišných farieb ako farba základnej tkaniny). Činovaťou boli nazývané aj bakačíny.
Ripsová tkanina, nazývaná činovať. Pohorelá (okr. Brezno), 1960. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto H. Bakaljarová.
AutorJuraj Zajonc
Pozri aj
Literatúra
Marková, E.: Slovenské preberané tkaniny 15.-19. storočia. In: Slovenský národopis, 18, 1968, 202-226.
Staňková, J.: Domácke spracovanie plátna a súkna. In: Horehronie I. Kultúra a spôsob života ľudu. Ľudové zamestnania. Bratislava 1969, 355-469.
Zajonc, J.: Činovať – k vývoju obsahu a pôvodu pojmu. In: Varia VI. Zborník zo VI. kolokvia mladých jazykovedcov. Bratislava 1997, 186-197.
