čierny riad
(zadymovaný riad)
pórovitá, tmavosivo až čierno sfarbená keramika bez úpravy črepu glazúrou alebo farbením. Známa u Slovanov, rozšírená v stredoveku. Technológia zvláštnej povrchovej úpravy zadymovaním je založená na vypaľovaní a tlení surového vysušeného riadu v redukčnej atmosfére v poľnej peci na drevo. Celý proces trvá okolo dvoch dní. Pre potreby vidieka sa na Slovensku čierny riad vyrábal od 18. do prvej štvrtiny 20. storočia vo všetkých hrnčiarskych strediskách (Brehy, Pozdišovce, Šaštín, Šivetice, Veľké Leváre, Modra, Tvrdomestice, Komárno, kde čierni hrnčiari založili cech v roku 1718). Z čierneho riadu sa vyrábali hrnce na odkladanie potravín, veľké hrnce na varenie svadobných jedál na otvorenom ohnisku, mliečniky, džbány a trojnožky.
pórovitá, tmavosivo až čierno sfarbená keramika bez úpravy črepu glazúrou alebo farbením. Známa u Slovanov, rozšírená v stredoveku. Technológia zvláštnej povrchovej úpravy zadymovaním je založená na vypaľovaní a tlení surového vysušeného riadu v redukčnej atmosfére v poľnej peci na drevo. Celý proces trvá okolo dvoch dní. Pre potreby vidieka sa na Slovensku čierny riad vyrábal od 18. do prvej štvrtiny 20. storočia vo všetkých hrnčiarskych strediskách (Brehy, Pozdišovce, Šaštín, Šivetice, Veľké Leváre, Modra, Tvrdomestice, Komárno, kde čierni hrnčiari založili cech v roku 1718). Z čierneho riadu sa vyrábali hrnce na odkladanie potravín, veľké hrnce na varenie svadobných jedál na otvorenom ohnisku, mliečniky, džbány a trojnožky.
cierny-riad
AutorIrena Pišútová
Landsfeld, H.: Lidové hrnčířství a džbánkářství. Praha 1950.
Čomajová, O.: Hrnčiarstvo v Gemeri. Katalóg výstavy. Rimavská Sobota 1977.
Plicková, E.: Pozdišovské hrnčiarstvo. Bratislava 1959.
Plicková, E.: Krása hliny. Tri storočia tradičného hrnčiarstva na Slovensku. Bratislava 1996.
