deň

doba, za ktorú sa Zem otočí okolo vlastnej osi; časová jednotka dvadsiatich štyroch hodín. Na odlíšenie jednotlivých jeho častí sa využívali pozorované zmeny sily slnečného svetla a polohy nebeských telies. Tie sa odrazili v pomenovaniach konkrétnych častí dňa – brieždenie, svitanie, východ slnka, ráno, predpoludnie, pravé poludnie, poludnie, popoludnie, predvečer či podvečer, západ alebo spočívanie slnka, zmrákanie, večer, noc, polnoc, hlboká noc. Striedanie dňa a noci, svetla a tmy sa v tradičných predstavách spájali s protikladnými účinkami dobra a zla, šťastia a nešťastia, radosti a smútku. Po zotmení a v noci sa aktivizovali zlé sily, ktoré neznášali hluk a človek musel dodržiavať rozličné zákazy, aby ho neohrozili. Magickým časom boli polnoc, poludnie, východ či západ slnka, ktoré rozlične súviseli s aktivitou dobrých i zlých nadprirodzených síl a mohli zásadne umocniť pôsobenie vtedy vykonávaných magických praktík.