• Search
    Generic filters
    Exact matches only
    Search in title
    Search in content
    Filter by Custom Post Type
    Pages
    Posts
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

dedičný majetok

dedičný majetok

dedičný majetok 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

dedičný majetok

(dedovizeňstvo)
zdedený hnuteľný i nehnuteľný majetok, na ktorý mali podľa Tripartita (1514) poddaní dedičné právo. Týmto právom mohli voľne disponovať (na rozdiel od majetku nadobudnutého), zároveň ich k pôde v súvislosti s podstatou feudálnej ekonomiky pripútavalo. Nárečovo sa nazýval aj dedovizeň, otcovizeň či írek a je považovaný za rezíduum majetkového spoločenstva rodu či nedielu. Považoval sa za majetok rodiny, majiteľ ho musel zachovať pre rodinu a nemal právo ho scudziť, naopak rodina sa snažila o jeho zveľadenie. Postupom času s ním spravidla splýval majetok nadobudnutý (novozaložené kopanice, prikúpené role, novopostavené objekty a pod.), ktorý dedili potomkovia. Ak nebolo potomkov, dedenie dedičného a nadobudnutého majetku sa odlišovalo. Dedičný majetok zrušil zákon z roku 1848, ktorý umožnil vytvorenie jednotného dedičského práva bez ohľadu na pohlavie a rodové výsady. V obyčajovom práve však dedičný majetok pretrvával naďalej až po zmeny pozemkového vlastníctva po druhej svetovej vojne.

AutorĽubica Herzánová-Voľanská

Literatúra

Botíková, M. – Jakubíková, K. – Švecová, S.: Tradície slovenskej rodiny. Bratislava 1997.
Luby, Š.: Dejiny súkromného práva na Slovensku. Bratislava 2002.
Markov, J.: Z právneho zvykoslovia Liptova. In: Slovenský národopis, roč. 4, 1956, č. 1, 78-100.
Tolnai, Gy.: Dejiny uhorského kapitalizmu. Bratislava 1949.