dar

materiálna, činnostná alebo duchovná hodnota, ktorú jedna osoba či skupina dobrovoľne dáva inej. Dávny a univerzálny jav kultúry patriaci do širšieho systému vzájomnej výmeny, kde platí princíp reciprocity. Darovanie popri úžitkovej funkcii má najmä význam sociálno-symbolický. Znamená vznik nových alebo potvrdenie už existujúcich medziľudských vzťahov. Symbolika darov je vždy pozitívna – sú prejavom úcty, priateľstva, vďaky, pomoci, lásky. Darovaním sa zvyšuje sociálna prestíž darcu. Prijatie daru je záväzkom vyžadujúcim si opätovanie. Odmietnutie alebo vrátenie daru sa hodnotí negatívne (ako hanba, poníženie) a znamená prerušenie vzťahu. V tradičnej kultúre Slovenska boli obsahom daru veci, nehnuteľnosti, služby i slová (blahoželanie, vinše).Tradičnými darmi bývali naturálie (obilie, plodiny, chlieb, koláče, syr, kohút, sliepka, alkoholický nápoj), vecné dary (plátno, odevné súčiastky), rôzne formy pohostení. Darmi lásky boli zdobené pracovné náradia (piesty, hrable, praslice). Dary sprevádzali všetky významné udalosti života jednotlivca i spoločnosti (najmä pri narodení, svadbe), novšie aj pri prijímaní sviatostí (prvé prijímanie, birmovka/konfirmácia), dosiahnutí stupňa vzdelania (maturity, promócie), pri životných jubileách. Dary boli súčasťou takmer všetkých tradičných kalendárnych obyčajov (najmä Mikuláš, Vianoce) a zostali aj súčasťou novodobých, akými sú Deň detí, žien, matiek, Valentín. Dary sa nosili z jarmoku, púte, hodov, pri návratoch z ciest. Dodržiavala sa etiketa darovania, okruh obdarovaných, ale najmä princíp reciprocity. V súčasnosti je to dynamicky sa rozvíjajúci fenomén medziľudských vzťahov.