deputát

časť mzdy alebo platu vyplácaná v naturáliách. Uvádza sa najčastejšie v súvislosti so mzdami stálych poľnohospodárskych robotníkov na kapitalistických veľkostatkoch. S rozvojom ročných mzdových pracovných síl (deputátnikov) na poľnohospodárskych jednotkách po zrušení poddanstva sa vyvíjal i systém odmeňovania vo forme naturálií. Výška deputátu sa vývinovo menila. Rámcové kolektívne zmluvy medzi veľkostatkármi a poľnohospodárskymi robotníkmi vydávané po vytvorení 1. ČSR neodzrkadľujú reálny stav nominálnych a naturálnych miezd, nakoľko ich zamestnávatelia nedodržiavali, na základe čoho sa deputát na Slovensku lokálne a regionálne diferencoval. Hromadné rámcové zmluvy rozlišovali naturálne pôžitky podľa kategórií deputátnikov a iných zamestnancov (mesačníkov vyplácaných v mesačných intervaloch) a podľa oblastnej kategorizácie. Pre deputátnikov sa určili napr. v 1923 tieto naturálne pôžitky: byt, elektrická lampa alebo petrolej, palivové drevo, bírešom 1 liter mlieka denne, bírešským gazdom, dozorcom a remeselníkom 2 litre mlieka denne. Každý deputátnik mal právo držať dve prasnice, kačice a kurčatá. Deputátne pôžitky (drevo, obilie, petrolej) sa vydávali štvrťročne vopred. Bíreši obdržali napr. v 1. oblasti 85 korún mesačne a štvrťročne raž (200 kg), pšenicu (126 kg), jačmeň (75 kg), na celý rok 900 štvorcových siah role spolu so záhradou. Deputátnici – dozorcovia, kuriči, strojníci, remeselníci poberali vyššiu mesačnú peňažnú mzdu ako bíreši, výška mzdy v obilí a v pôde však bola v zásade rovnaká vo všetkých skupinách. Mesační poľnohospodárski robotníci a remeselníci dostávali okrem peňažnej mzdy palivové drevo tak ako bíreši, namiesto neho im mohlo byť vydané pole. Deputátom sa časom zvykla označovať aj naturálna mzda sezónnych poľnohospodárskych robotníkov a nádenníkov.