čistenie studničiek

čistenie povrchových prameňov, ktoré patrilo medzi tradičné jarné povinnosti skupiny mladých slobodných mužov. Popri praktickom význame možno tento akt spájať s pozostatkom starších úkonov obetovania studničkám a prameňom, doložených v Uhorsku kráľovskými zákazmi v 11. storočí, a s kultovou úctou k vode ako jednému z prírodných živlov. Na území Slovenska sa verilo, že vyčistenie studničky zabezpečí človeku zdravie a chotáru dostatok vlahy; studnička vyčistená vdovou nemala nikdy vyschnúť (Horehronie); špeciálne sa sledovalo čistenie prameňov, ktorých voda mala priaznivé liečivé účinky na kožné choroby (hostečná studnička). Čistenie studničiek ako zvyk pretrvalo do medzivojnového obdobia. V jednotlivých regiónoch sa líšilo záväzným termínom, dokedy ho bolo treba vykonať (do sviatku Turíc, do Veľkej noci, do Jána Krstiteľa), i formou odmeny pre mládencov za túto činnosť (naturálie od obyvateľov dediny, pohostenie richtárom).