• Search
    Nastavenie filtra
    Len presné výrazy
    Vyhľadávať v názve
    Vyhľadávať v obsahu
    Filtrovať podľa typu
    Pages
    Posts
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

čistenie obilia

čistenie obilia

čistenie obilia 753 697 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

čistenie obilia

oddeľovanie obilného zrna od pliev a nečistôt. Až do zavedenia motorových mláťačiek, ktoré mali zariadenie na čistenie obilia, bola táto práca samostatnou fázou mlatobného procesu. Jedným z najstarších spôsobov bolo prehadzovanie obilia drevenou lopatou – vejačkou proti vetru. Tento spôsob (viatie) bol známy už v predfeudálnom období a na Slovensku sa udržal do 2. polovice 19. storočia, v poľnohospodársky menej produktívnych oblastiach až do začiatku 20. storočia, keď sa na čistenie obilia začali používať ručné mechanické čističky – rajtáre. Prvou fázou viatia obilia bolo vyhrabanie zvyškov kláskov a slamy, potom nasledovalo jeho čistenie na riečici. Takto upravené zrno sa vialo na mlatovisku stodoly, kde otvorením dverí na oboch stranách vznikol prievan. V južných oblastiach Slovenska a u sociálne slabších roľníkov sa vialo aj na voľnom priestranstve. Obilie sa hádzalo proti vetru alebo po vetre, ťažšie zrno spadlo na zem, plevy a nečistoty vietor odniesol. Bola to namáhavá práca, ktorú robili zväčša muži. Ženy, ak išlo o menšie množstvo obilia, používali iný spôsob – presypávali zrno zo slameného košíka na plachtu rozprestretú na zemi. Princíp bol podobný – ťažšie zrno padlo na plachtu, ľahké nečistoty odniesol vietor. Tento spôsob čistenia na slovenskom vidieku pretrvával najdlhšie pri čistení maku, strukovín a pod.

Cúdenie riečicou. Smolenice, okr. Trnava. Foto J. Ušak, 1967. Archív negatívov Ústav etnológie SAV.
Cúdenie riečicou. Smolenice, okr. Trnava. Foto J. Ušak, 1967. Archív negatívov Ústav etnológie SAV.

AutorPeter Slavkovský

Literatúra

Podolák, J.: Tradičné poľnohospodárstvo na Slovensku. Bratislava 2008.
Slavkovský, P.: Roľník a jeho práca. Bratislava 1988.