dedo

1. príbuzenský termín pre pomenovanie otcovho, matkinho otca, lineárneho predka 2. vzostupnej generácie. Rozšírený na východnom, severovýchodnom a strednom Slovensku. V priamom oslovení sa často používa v rôznych zdrobneninách (dedko, deduš, dzetko, dedeček). Slúži aj ako základ na slovné vyjadrenie ďalších vzostupných generácií predkov pomocou predpony pra-, prapra-. Na pomerne rozsiahlom území stredného Slovenska, vrátane Gemera používali na označenie otcovho, matkinho otca názov starý otec. Termínom dedo tu nazývali aj oslovovali 3. vzostupného mužského predka; termínom dedouka, dedová jeho ženu – 3. vzostupnú predkyňu;
2. maskovaná postava vystupujúca v betlehemskej hre, vo fašiangových sprievodoch, v mikulášskych obchôdzkach;
3. názov figuríny vypchatej slamou (dedko);
4. jedno z označení jaternice;
5. označenie oberučného stolca (zariadenia na zachytenie opracúvaného dreva).