Elektronická encyklopédia

Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

betlehem

(jasličky) zobrazenie biblického príbehu o Kristovom narodení. Symbol Vianoc. Objavuje sa v ranokresťanských nástenných maľbách. V zdramatizovanej podobe ako kulisa ranostredovekých liturgických vianočných hier s postavami dieťaťa ležiaceho v jasliach, Panny Márie, svätého Jozefa, klaňajúcich sa pastierov a Tromi kráľmi. Predobraz výjavu sa viaže k vianočnej… čítať ďalej

betlehemská hra

(betlehemci, jasličkare, chodenie s betlehemom, jasličková hra, gubajka, betlehemesek, krippelei) ľudová vianočná hra o narodení Ježiška. Vznikala pod vplyvom stredovekého liturgického divadla a kultu jaslí. Vychádza z evanjelia sv. Lukáša, podľa ktorého Anjel zvestoval narodenie Spasiteľa ako prvým pastierom, nocujúcim pri… čítať ďalej

bezdetnosť

jav, keď osoby, ktoré prešli reprodukčným biologickým obdobím, nemajú deti. Môže byť nechcená (neplodnosť) a cielená (napr. v prípade rímskokatolíckeho kňazského a rehoľného celibátu). Bezdetné manželstvo v tradičnom dedinskom spoločenstve sa považovalo za nenaplnené (nepožehnané), bez opory dorastajúcej generácie na zabezpečenie v starobe… čítať ďalej

bezzemok

člen dedinského spoločenstva bez vlastnej pôdy, základného zdroja obživy. Živil sa námezdnou prácou, najčastejšie príležitostného alebo sezónneho charakteru.

bič

povraz alebo remenček upevnený na drevenej rúčke – bičisku. Podľa veľkosti a účelu existovali dva základné druhy: furmanský bič s dlhou tenkou rúčkou z brezového alebo drieňového prúta (100–200 cm) a s dlhým bičom z kože alebo z motúza (80–120 cm); pastiersky bič s kratšou drevenou vyrezávanou, vybíjanou alebo… čítať ďalej

biela pani

(čierna pani) v lokálnych poverových predstavách nepokojný duch mladej ženy, ktorá zišla zo sveta násilnou, neprirodzenou smrťou. Na Slovensku bola predstava o bielej panej vo význame poverovej bytosti pomerne málo frekventovaná, vyskytovala sa najmä v podaniach z cyklu o mŕtvych. Jej objavovanie sa vykladalo… čítať ďalej

biela pečeň

(biele pľúca) špecifický ľudský orgán, vyskytujúci sa podľa poverových predstáv u vdovcov či vdov, ktorým viackrát umrel životný partner, zvyčajne krátko po uzavretí manželstva. Takýmto partnerom sa slobodné dievky vyhýbali, preto boli nútení uzatvárať ďalšie manželské zväzky s vdovami alebo prespankami. Povera… čítať ďalej

Biela sobota

kresťanský sviatok na pamiatku Kristovho vzkriesenia, ktoré pripomínali večerné obrady. V tradičnom zvykosloví deň venovaný vareniu a pečeniu obradových jedál (údená bravčovina, klobásy a huspenina), ktoré sa v rímskokatolíckych oblastiach jedli až počas Veľkonočnej nedele. Masť zo šunky sa odložila na liečenie… čítať ďalej

biela výšivka

výšivka bielou priadzou na bielom plátne. V ľudovom prostredí bežná vo výšivkách podľa počítanej nite alebo v neskoršom novšom štýle na jemnom plátne – váperi, mušelíne, neskôr tyle. Vtedy sa uskutočňovala náročnými technikami, tvorením vzoru dierkami rôznych veľkostí a tvarov, prelamovanými… čítať ďalej

bielizník

(šuplótkasňa, kasta) druh odkladacieho nábytku slúžiaci na úschovu odevu a bielizne. Bielizník tvorili tri až štyri široké a hlboké zásuvky uložené nad sebou. Len zriedkavo bol výrazne zdobený. Je najmladším druhom odkladacieho nábytku. Svojou konštrukciou a funkciou nadviazal na mestskú komodu…. čítať ďalej

birmovka

kresťanský cirkevný iniciačný obrad potvrdzujúci príslušnosť ku katolíckej cirkvi prijatú pri krste; sviatok kresťanskej dospelosti. Pozostáva z modlitby biskupa a pomazania čela birmovanca krizmou (zmesou olivového oleja a balzamu), ktorej sa pripisuje magická moc. Dieťa dostáva birmovné meno a jeho patrónmi… čítať ďalej

birmovní rodičia

svedkovia birmovancov pri ich birmovaní. Birmovanec má podľa cirkevných zásad jedného birmovného rodiča – mužského pohlavia birmovaný chlapec, ženského pohlavia birmované dievča. V zhode s odporúčaním cirkvi voľba birmovných rodičov padla obyčajne na toho, kto pri krste prijal úlohu krstného rodiča. Birmovní… čítať ďalej

bisahy

(visahy, vísahy) vlnené, plátenné dvojvrece, ktoré sa používalo na transport nákladov zo salaša alebo na salaš. Patrili k nim najmä potraviny, syry určené na predaj, nádoby so žinčicou (oboňky) alebo vodou. Pôvod termínu bisahy sa odvodzuje z latinského bisaccus – dvojvrece. Nosili… čítať ďalej

bižutéria

sériovo vyrábaná imitácia pôvodne pravých šperkov s použitím lacnejších materiálov – nahradením zlata a striebra menej cenným kovom, drahých kameňov farebným sklom alebo využitím spektra ďalších materiálov. Výrobky továrenskej bižutérie, rozšírenej v 19. a 20. storočí najmä v Čechách (Jablonec nad… čítať ďalej

Blažej

(3. február) svätec, mučeník, považovaný za liečiteľa a ochrancu divých zvierat. Podľa jednej legendy sa ako sebatský biskup (v Arménsku) v čase prenasledovania kresťanov skrýval v jaskyni; po prezradení ho umučili (bol trhaný železnými hákmi a sťatý mečom). Podľa inej kresťanskej legendy… čítať ďalej

bloková konštrukcia

stavebná konštrukcia, pri ktorej sa vykladaním alebo nabíjaním vytvára z hliny kompaktná stena. Na území Slovenska sa vyskytovala len v oblasti Podunajska. Ide o veľmi archaickú konštrukciu, ktorá sa ojedinele udržala až do 1. polovice 20. storočia, keď ju vystriedala murovaná konštrukcia z nepálenej… čítať ďalej

blúza

(jupka, lember, lipitka) druh ženského základného odevu pokrývajúci hornú časť tela. Do tradičného odevu prenikli blúzy z mestského prostredia koncom 19. storočia. Blúzy sa šili z tenkých pracích, priemyselne vyrábaných látok. V polokroji, v snahe prispôsobiť sa k mestskému odevu, bola blúza z toho istého materiálu… čítať ďalej

bôb obyčajný

rastlina z čeľade bôbovitých, ktorú pestovali staroveké národy v oblasti Stredozemného mora už pred 4 000 rokmi. Do oblasti Stredomoria prenikol zo Strednej Ázie v približne v rovnakom čase, ako sa do Európy dostali obilniny. Bol stálou súčasťou stravy starovekých národov. V starovekom Grécku slúžili… čítať ďalej

bocian

(bohdál) vták z čeľade bocianovité (latinsky Ciconiidae). Na Slovensku sa tradičné predstavy spájali s bocianom bielym, ktorý – na rozdiel od bociana čierneho – žil v blízkosti ľudí. Bocian hniezdiaci na streche alebo komíne domu bol ochrancom domu a šťastia, zdravia jeho obyvateľov…. čítať ďalej

bohyňa

(vedomkyňa, vedma, veštica, vražkyňa) bytosť polodémonického charakteru; človek s vrodenými alebo získanými nadprirodzenými vlastnosťami a schopnosťami. Na rozdiel od strigy, s ktorou sa často v poverových predstavách stotožňuje, bolo jej pôsobenie okolím považované za užitočné. Dokázala liečiť bylinkami a zariekaním, pomáhať pri porobení,… čítať ďalej

bohynka

(boginka, divá žena) démonická bytosť antropomorfného vzhľadu, lesný duch s atribútmi prírodného démona. V poverových predstavách na Orave, Spiši, a najmä na Zamagurí sa bohynka popisovala ako vyslovene zlá, škaredá bytosť vysokej chudej postavy, neraz porastenej chlpmi, s veľkými prsníkmi, ktoré si prehadzuje… čítať ďalej

bosniak

(lacný Jožko) podomový obchodník s galantérnym tovarom a drobnými predmetmi dennej potreby. Na Slovensku sa ich pôsobenie zintenzívnilo najmä po roku 1918 v dôsledku uzavretia medzinárodnej dohody medzi 1. ČSR a balkánskymi krajinami. Podomoví obchodníci, nazývaní obyvateľstvom na Slovensku bosniaci, pochádzali z Juhoslávie (z Bosny, Chorvátska,… čítať ďalej

boty

(slovenské boty, jojky, škorne) druh vysokej koženej obuvi remeselnej výroby. Boty šili ševci, obuvníci, ktorí pri ich zhotovovaní nepoužívali drevené klinčeky. Pracovné boty boli z čiernej hovädzej kože a sviatočné z kordovánu, niekedy bez odlíšenia pre pravú a ľavú nohu. Všetky… čítať ďalej

božie muky

drobné sakrálne objekty vo forme dreveného alebo murovaného stĺpa s nikou/skrinkou pre sošku. Ich počiatky spadajú do rozhrania stredoveku a novoveku, architektonická rozvinutosť do 18. a 19. storočia. Vznikali ako pamätníky šťastných i tragických udalostí v živote dedinskej pospolitosti, rodín i… čítať ďalej

Božie narodenie

(25. december) kresťanský sviatok narodenia Ježiša Krista, prvý sviatok vianočný. Prelínajú sa v ňom predkresťanské predstavy o znovuzrodení slnka so stredovekým cirkevným kalendárom, podľa ktorého bol 25. december považovaný aj za Nový rok. V tradičnej kultúre sa k nemu viažu praktiky mágie počiatku. Podľa… čítať ďalej

Božie telo

hostia, kresťanská sviatosť oltárna; v rímskokatolíckej cirkvi sviatok ustanovenia sviatosti oltárnej, prítomnosti tela Ježiša Krista v eucharistii; pohyblivý sviatok pripadajúci na desiaty deň po Turícach, ustanovený pápežom Urbanom IV. (1261 – 1264). Okrem omše sú súčasťou slávnosti katolícke procesie (v súčasnosti konané zväčša… čítať ďalej

bradavica

(bredovica, kuria riť) žltohnedý až čierny kožný výrastok, často so zbrázdeným povrchom. Podľa tradičných predstáv mal človek bradavice z vody z napájadla pre sliepky, ak niekomu bradavice spočítal a podobne. Magické spôsoby liečenia vychádzali z predstavy o bradavici ako tvorovi, ktorého treba z tela odpudiť. Bradavice… čítať ďalej

brána

(vráta, kapura) konštrukcia uzatvárajúca vchod z ulice do dvora. Do polovice 19. storočia prevažovali otvorené dvory. Najstaršie datované brány z dedinského prostredia sú zo 17. storočia. Najarchaickejšou formou brány bol dielec tŕňového, vypletaného, žŕdkového alebo došteného plotu, ktorý sa podľa potreby odsunul… čítať ďalej

brány

poľnohospodársky nástroj na rozbíjanie hrúd zeme po orbe, vytrhávanie koreňov burín, zahrnutie vysiateho obilia a semien krmovín. Poznala ich už agrárna kultúra rímskych provincií, ale Slovania ich do obdobia stredoveku neprevzali, pretože ich systém poľnohospodárskej výroby (divoká trávopoľná sústava) brány… čítať ďalej

brašnárstvo

odvetvie zamerané na výrobu predmetov z kože. Stredovekí remeselní taškári, ktorí zhotovovali z kože cestovné kufre, kožené ležadlá a stoličky, tašky na náboje a pod., sa zameriavali na výrobu pre vyššie vrstvy spoločnosti. Boli to remeselníci veľmi zriedkaví, hoci už v roku 1439 založili… čítať ďalej

bratranec, sesternica

príbuzenský termín pre vzájomné označovanie sa detí súrodencov. Príbuzní bočných vetiev, ktorí sa rozlišujú podľa pokolení, respektíve bratraneckých stupňov (prvostupňový, druhostupňový, treťostupňový bratranec, sesternica). Ešte začiatkom 20. storočia sa vo veľkých rodinách deti bratov vychovávali spoločne. Pomerne často sa súhrnne… čítať ďalej

bratská rodina

(rodina nerozdelených bratov) forma veľkorodiny, ktorá sa skladá z rodín najmenej dvoch ženatých bratov s potomkami, s bratmi mohli žiť aj ich nezosobášení súrodenci. V tomto prípade sa rodina nerozdelila po smrti rodičov, spoločných predkov. Pretrvávanie rodiny v tejto forme bolo zväčša krátke, rozdelenie sa… čítať ďalej

brdárstvo

zimné doplnkové zamestnanie, zaoberajúce sa výrobou a predajom bŕd. Často bolo spojené s voštinárstvom i s výrobou a predajom iného dreveného náradia. Od 16.-17. storočia sa ako domácka výroba rozvíjalo na Zemplíne, v Šariši, Tekove a na západe Slovenska. Najintenzívnejšie sa ním… čítať ďalej

brdo

nástroj na prirážanie útku v osnove pri tkaní. Bolo zložené z 2 vodorovných prútov, medzi ktorými boli dratvou (smolená súkaná priadza) zachytené konce trstených, drevených a od konca 19. storočia aj železných priečok – zubov, zubcov. Na okrajoch brda boli ploché doštičky… čítať ďalej

britevník

predmet vyrezaný z dreva, slúžiaci na úschovu jednej lebo dvoch britiev na holenie. Zatváral sa pomocou vysúvacieho, odklápacieho alebo vyťahovacieho veka. Najčastejšie, najmä u starších typov pochádzajúcich z územia Slovenska z 18. storočia, mal hranolovitý tvar a zatváral sa vyťahovacím vekom. Vyskytovali… čítať ďalej

brošňa

dekoratívne spínadlo s terčíkom, opatrené pružinou s ihlicou na rube. Používalo sa na spínanie a zdobenie odevu. Obľúbený šperk šľachty a meštianstva v období baroka. V ľudovom prostredí na Slovensku patrili k vzácnym šperkom predovšetkým strieborné brošne zhotovované technikou filigránu. Koncom 19. a… čítať ďalej

brtníctvo

lesné včelárenie. Jeho podstata spočívala v koristnom privlastňovaním lesných včelstiev a využívaní ich produktov. Na území Slovenska je historicky doložené už od 5. storočia. O jeho existencii v dávanej minulosti svedčia i zachované miestne názvy a priezviská. Archeologické a historické nálezy lokalizovali brtníctvo… čítať ďalej

bryndza

miesený a solený ovčí syr. Bryndza i jej názov má pôvod v pastierskych kultúrach Balkánskeho polostrova a Stredomoria. Na naše územie sa dostala prostredníctvom valaskej kolonizácie v priebehu 14. – 17. storočia. Všeobecne sa usudzuje, že prvá bryndza sa na Slovensku vyrábala… čítať ďalej

bubon

blanozvučný nástroj. V ľudovej hudbe na Slovensku mal obmedzenú funkciu. Deti používali na bubon sito 30-40 cm priemeru, kožu zo psa alebo kozy, ktorú natiahli a upevnili na sito tenkým kotúčovým rámom. Cez jeho dierky je pretiahnutý špagát, ktorým je koža stiahnutá… čítať ďalej

Bulhari na Slovensku

národnostná menšina žijúca rozptýlene na Slovensku. Na územie Slovenska začali Bulhari prichádzať už koncom 18. storočia. Najviac bulharských zeleninárov, ktorí predstavujú najznámejšiu a historicky najpočetnejšiu skupinu Bulharov na Slovensku, prišlo na územie Slovenska až koncom 19. a v 1. polovici… čítať ďalej

bunda

druh mužského vrchného odevu z kožušiny bez rukávov, obdobného strihu ako pelerína. Dĺžka bundy bola rôzna, zvyčajne siahala takmer po členky. Šila sa zo šiestich až dvanástich ovčích koží, bielej alebo hnedej farby. Golier tvorila nezostrihnutá koža z čierneho jahňaťa, zadné… čítať ďalej

búrka

zrážky vo forme dažďa, sprevádzané silným vetrom, hrmením a bleskami. V názoroch na tento jav sa praktické skúsenosti s nepriaznivými dôsledkami búrok na obydlie a roľnícke hospodárstvo prelínali s predstavami o potrebe magickej ochrany pred prírodnými živlami. Aby v čase jarného rastu obilnín neprišla… čítať ďalej

butilka

(butelka) hrnčiarska alebo častejšie kameninová nádobka valcovitého, zriedkavejšie kónického tvaru s úzkym nízkym hrdlom a malým uškom, nasadeným na hornú časť korpusu, s obsahom zvyčajne 5-10 dcl. Na našom území sa objavila v 19. storočí v súvislosti so vznikom manufaktúr na kameninu. Používala… čítať ďalej

býk

dospelý samec hovädzieho dobytka, plemenník zabezpečujúci reprodukciu hovädzieho stáda. Za chov býkov boli často zodpovedné obecné zastupiteľstvá. V tradičnom dobytkárstve sa býk choval aj na produkciu úžitkových produktov – koža, mäso.

bytový textil

súbor textílií súvisiaci so spaním, stolovaním a výzdobou interiéru. So spaním súviseli obliečky na periny a vankúše, posteľné plachty a obliečky na slamník. Už koncom 19. storočia na západnom a juhozápadnom Slovensku boli obliečky na periny a vankúše z kupovaných látok…. čítať ďalej

bývanie

organizácia života rodiny v rámci domu, dvora a celej usadlosti. V súčasnosti sa bývanie ohraničuje prevažne na realizáciu biologických a spoločenských potrieb rodiny. V situáciách, keď zdrojom obživy dedinských vrstiev spoločnosti bol malovýrobný spôsob hospodárenia (najmä roľníci a remeselníci), v ich obydliach sa vykonávala… čítať ďalej

bzučadlá

detské zvukové hračky, ktoré sa skladajú z tvrdého papierového alebo lepenkového kotúča (4 – 6 cm), cez stred ktorého je prepichnutá zastrúhaná palička (3 – 6 cm). Palička sa postaví kolmo na rovný povrch a jej vrchná časť sa chytí medzi dva prsty,… čítať ďalej

čaj

nápoj zo sušených listov a pupeňov čajovníka. Najstarší záznam o čaji ako liečivom a povzbudivom nápoji pochádza spred dvoch tisícročí z Číny. V 4. a 5. storočí tu bolo pitie čaju už bežné. O 300 rokov neskôr aj v Japonsku. Do Európy… čítať ďalej
Preskočiť na obsah