búrka

búrka

búrka 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

búrka

zrážky vo forme dažďa, sprevádzané silným vetrom, hrmením a bleskami. V názoroch na tento jav sa praktické skúsenosti s nepriaznivými dôsledkami búrok na obydlie a roľnícke hospodárstvo prelínali s predstavami o potrebe magickej ochrany pred prírodnými živlami. Aby v čase jarného rastu obilnín neprišla zničujúca búrka, nesmeli sa (napríklad v dedinách v doline rieky Hornád) vynášať spod strechy periny pred dňom Juraja (24. apríl). Pri prvej búrke v roku si mohli ľudia zabezpečiť magickými úkonmi – opretím sa o strom, múr, váľaním sa po zemi – zdravie a silu. Blížiacu sa búrku zaháňali trúbením a zvonením zvonov. Pred dvere zvykli klásť prekrížené nástroje používané pri pečení chleba, do ohňa hodiť vŕbové prúty posvätené v kostole na Veľkú noc, zapáliť sviecu posvätenú na Hromnice a podobne. Človek, ktorý bol počas búrky mimo dediny, mal byť chránený pred úderom blesku, ak mal pri sebe niekoľko stebiel oziminy posvätenej kňazom na Marka (25. apríl), alebo ak sa ukryl pod liesku. Podľa kresťanskej legendy tento strom poskytol ochranu Panne Márii s dieťaťom a Jozefovi pri ich úteku z Egypta.

AutorKatarína Popelková

Literatúra

Horváthová, E.: Materiály zo zvykoslovných a poverových reálií na Hornom Spiši. In: Slovenský národopis, 1972, roč. 19, č. 3, 484-503.
Horváthová, E.: Tradičná duchovná kultúra. In: Michálek, J. a kol. Ľud Hornádskej doliny. Košice 1989, 233-294.

Preskočiť na obsah