bzučadlá

detské zvukové hračky, ktoré sa skladajú z tvrdého papierového alebo lepenkového kotúča (4 – 6 cm), cez stred ktorého je prepichnutá zastrúhaná palička (3 – 6 cm). Palička sa postaví kolmo na rovný povrch a jej vrchná časť sa chytí medzi dva prsty, rozkrúti sa a pustí. Podľa sily a dĺžky rotácie vydáva bzučiaci zvuk, tón. Od rýchlosti rotácie závisí výška tónu, ktorá sa postupným spomalením znižuje. Vzhľadom na vrtiaci sa kotúč sa nástroj nazýva aj vrtievka. Namiesto papierového kotúča sa používa polovica orechovej škrupiny alebo celý orech. Zvuk je plnší, hutnejší. Prevŕtaním steny orecha je doplnený pískavým zvukom, ktorý vzniká nárazom vzduchu o hranu vyvŕtanej dierky. Je to jednoduchá zábavka detí, ktorú si vytvoria sami, pričom súťažia o krajší a silnejší bzučavý zvuk, ktorý znie nezvykle tajomne. Bzučadlom je aj kúpená mechanická hračka, ktorej plechový plášť s dierkami sa rozkrúti tlakom na kolmé hriadeľové vreteno. Pre jej oblý, do výšky pretiahnutý tvar a výrazný zvuk sa nazýva aj kača (alebo kačiatko) so sirénou.