• Search
    Nastavenie filtra
    Len presné výrazy
    Vyhľadávať v názve
    Vyhľadávať v obsahu
    Filtrovať podľa typu
    Pages
    Posts
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

Bulhari na Slovensku

Bulhari na Slovensku

Bulhari na Slovensku 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

Bulhari na Slovensku

národnostná menšina žijúca rozptýlene na Slovensku. Na územie Slovenska začali Bulhari prichádzať už koncom 18. storočia. Najviac bulharských zeleninárov, ktorí predstavujú najznámejšiu a historicky najpočetnejšiu skupinu Bulharov na Slovensku, prišlo na územie Slovenska až koncom 19. a v 1. polovici 20. storočia. Usadzovali sa v oblastiach s priaznivými klimatickými a pôdnymi podmienkami a v okolí miest, kde nachádzali odbytiská svojej zeleninárskej produkcie. Ďalší Bulhari prichádzali na Slovensko až v 2. polovici 20. storočia, v 50. a 60. rokoch študovať na vysokých školách. Značná časť z nich po absolvovaní štúdia zostala na Slovensku.
Spôsob života bulharských zeleninárov sa svojimi etnokultúrnymi, výrobnými i organizačnými zvláštnosťami odlišoval od majoritného obyvateľstva. Pôsobili združení do tzv. kompanijí, akýchsi výrobných kolektívov, ktoré tvorilo 10-15 členov, nazývaných ortaci. Väčšinou nevlastnili pôdu, ale pracovali na prenajatej pôde – záhradách, počas sezóny priberali z radov domáceho obyvateľstva námezdných robotníkov. Členovia kompanijí spolu bývali v jednoduchých provizórnych domcoch s najnutnejším hospodárskym vybavením, spoločne pracovali i stravovali sa. K výrobným zvláštnostiam bulharských zeleninárov patrilo rozširovanie málo známych teplomilných plodín, nové spôsoby zavlažovania a i. Podnikanie a delenie zisku v kompaniji bolo zabezpečované účastníckym spôsobom. V medzivojnovom období sa z mnohých účastníkov stávali samostatní podnikatelia. Bulharskí zeleninári boli cenení ako zeleninárski špecialisti, svoje vedomosti uplatňovali najmä v poľnohospodárskych organizáciách.
Absolventi vysokoškolského štúdia sa usádzali v Bratislave a vo väčších mestách po celom území Slovenska. Pracovali ako kvalifikovaní odborníci v priemysle, stavebníctve a zdravotníctve. Mnohí z nich pôsobili aj ako vysokoškolskí pedagógovia. Neboli endogamní, životné partnerky si hľadali v slovenskom prostredí.
Bulhari na Slovensku si zachovali vlastný jazyk, náboženstvo, tradičnú stravu, obyčaje a folklór. Od svojho príchodu na Slovensko si zakladali kultúrne spolky a kluby. Kultúrny zväz Bulharov a ich priateľov na Slovensku Christo Botev patrí k najstarším organizovaným spolkom na Slovensku. Spolok vyvíja svoju činnosť na dobrovoľnej báze v desiatich základných organizáciách v Bratislave, Košiciach, Prešove, Michalovciach, Banskej Bystrici, Nitre, Trnave, Leviciach, Komárne a v Dunajskej Strede. Bulhari z východného Slovenska sú združení v Bulharskom klube (Košice). Bulharskej národnostnej menšine sa podarilo už v 1948 zriadiť vlastnú školu s vyučovacím jazykom bulharským. Okrem toho začal spolok v roku 2006 vydávať pre svojich členov časopis Sanarodnik. Každoročne organizuje kultúrne akcie pri príležitosti bulharských štátnych sviatkov, historických udalostí a osobností. Najvýznamnejšie z nich sú Dni bulharskej kultúry a písomnosti, Tradičný večer bulharskej kultúry a folklóru a Oslavy výročia narodenia Christa Boteva. Spolok v spolupráci s Bulharským kultúrnym inštitútom pravidelne organizuje rozličné výstavy malieb, kresieb, výšiviek.

AutorKatarína Nováková

Literatúra

Bulhari na Slovensku. Zost. Krekovičová, E.- Penčev, V. Bratislava 2005.
Podolák, J.: Etnografický výskum bulharských zeleninárov na Slovensku. In: národopisné informácie, 1983, č. 3, 280-284.
Podolák, J.: Tradičná organizácia kolektívnej práce u bulharských záhradníkov na Slovensku. In: Zborník SNM LXXXI, Etnografia 28, 1987, 103-140.