brašnárstvo

odvetvie zamerané na výrobu predmetov z kože. Stredovekí remeselní taškári, ktorí zhotovovali z kože cestovné kufre, kožené ležadlá a stoličky, tašky na náboje a pod., sa zameriavali na výrobu pre vyššie vrstvy spoločnosti. Boli to remeselníci veľmi zriedkaví, hoci už v roku 1439 založili v Košiciach spolu s mieškarmi cech. Bol jedinou cechovou organizáciou tohto výrobného odvetvia na Slovensku. Dvaja taškári pôsobili v roku 1773 v Bratislave. V 19. storočí bol v Banskej Štiavnici založený samostatný cech kapsárov. Brašnárstvo sa na území Slovenska vyvinulo pravdepodobne až po zrušení cechov. Napriek priemyselnej konkurencii boli koncom 19. storočia v každom väčšom meste brašnárske dielne, ktoré vyrábali a opravovali kožené výrobky. Brašnárstvo vznikalo najmä v oblastiach s rozvinutým chovom dobytka. Brašnári vyrábali kapsy, opasky, remene, krpce i samostatné návlaky na krpce. Brašnárske výrobky pre roľníkov a pastierov sa zdobili obšívaním remienkom, vtláčaním reliéfnych foriem, kovových razidiel, profilovaných koliesok do vlhkej kože, vbíjaním mosadzných plieškov a krúžkov, pletením strapcov, vysekávaním kožených čipiek. Z kupovanej kože si v niektorých obciach zhotovovali pastieri tašky, do ktorých si dávali stravu, keď išli pásť dobytok. Brašnárska dielňa v Banskej Bystrici, ktorá vznikla v polovici 17. storočia, pracovala pre celé Uhorsko a Balkán. Jej výrobky boli vystavené na medzinárodnej výstave v Budapešti v roku 1896. Posledný majster z tejto dielne Štefan Muliczký vyrábal pastierske opasky a kapsy v komunálnom podniku, ktorý vznikol po zoštátnení dielne v roku 1950.