• Search
    Generic filters
    Exact matches only
    Search in title
    Search in content
    Filter by Custom Post Type
    Pages
    Posts
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

bohyňa

bohyňa

bohyňa 463 519 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

bohyňa

(vedomkyňa, vedma, veštica, vražkyňa)
bytosť polodémonického charakteru; človek s vrodenými alebo získanými nadprirodzenými vlastnosťami a schopnosťami. Na rozdiel od strigy, s ktorou sa často v poverových predstavách stotožňuje, bolo jej pôsobenie okolím považované za užitočné. Dokázala liečiť bylinkami a zariekaním, pomáhať pri porobení, veštiť budúcnosť, určiť zlodeja, ale vyznala sa aj v ľúbostných čaroch. Táto sféra pôsobnosti ju do značnej miery približuje k jej mužskému náprotivku – veštcovi, na Myjave nazývanému zemský boh. Zásadný rozdiel pri posudzovaní činnosti bohyne a strigy spočíval v tom, že zatiaľ čo striga sledovala svojím negatívnym pôsobením vlastné škodlivé ciele, bohyňa prepožičiavala svoje schopnosti iným záujemcom na pozitívne účely, aj keď táto činnosť mala väčšinou zárobkový charakter. Jasný rozdiel sa javí aj pri určovaní pôvodu týchto nadprirodzených schopností. Striga bola v ľudových predstavách služobnica diabla, od ktorého získala moc, zatiaľ čo nadprirodzené schopnosti bohyne, ktorá ich využívala na pomoc svojmu okoliu a prospešné účely, boli v očiach dedinskej pospolitosti darom božím.

Oravská vedomkyňa pri zaklínaní na maľbe z Orávky (okr. Rimavská Sobota), 17. storočie. Prevzaté z: Slovensko, Ľud II. Bratislava 1975, 1028
Oravská vedomkyňa pri zaklínaní na maľbe z Orávky (okr. Rimavská Sobota), 17. storočie. Prevzaté z: Slovensko, Ľud II. Bratislava 1975, 1028

AutorTatiana Cibulová

Literatúra

Horváthová, E.: Zvykoslovie a povery. In: Slovensko, Ľud II. Bratislava 1975, 1031-1043.