Božie narodenie

(25. december)
kresťanský sviatok narodenia Ježiša Krista, prvý sviatok vianočný. Prelínajú sa v ňom predkresťanské predstavy o znovuzrodení slnka so stredovekým cirkevným kalendárom, podľa ktorého bol 25. december považovaný aj za Nový rok. V tradičnej kultúre sa k nemu viažu praktiky mágie počiatku. Podľa poverových predstáv mala významnú funkciu voda. Po jej prinesení, či už po polnoci alebo včasráno, príchodiaci pozdravil: Daj Bože dobrý deň, prvšia voda než oheň! Vodou sa kropil dom, ľudia sa ňou umývali, pričom do vody vkladali jablko, peniaz či chren, aby si zaistili zdravie, bohatstvo a silu. Dodržiaval sa zákaz vstupu ženy do cudzieho domu, pretrvala i predstava, že má vládnuť ticho, každý sa má zdržiavať doma a nenavštevovať ani príbuzných. Výnimkou bolo vinšovanie mladých zdravých chlapcov skoro ráno, nazývané polazovanie. Nevykonávali sa domáce práce, nevarilo sa, jedli sa jedlá pripravené v predchádzajúci deň, najmä bravčovina. Do polovice 20. storočia na Kysuciach a východnom Slovensku gazda vodil do domu ako polazníka mladé teľa alebo ovcu. Previedol zviera okolo stola, predniesol vianočný vinš a dal mu zjesť z jedál pripravených na stole. Motív Božieho narodenia bol frekventovaný vo výtvarnom umení. V ľudovom prostredí najmä na maľbách na skle a v betlehemoch sa zobrazovala scéna s Ježiškom, na ktorého v jasliach dýcha osol a vôl.