• Search
    Generic filters
    Exact matches only
    Search in title
    Search in content
    Filter by Custom Post Type
    Pages
    Posts
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

betlehem

betlehem

betlehem 800 596 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

betlehem

(jasličky)
zobrazenie biblického príbehu o Kristovom narodení. Symbol Vianoc. Objavuje sa v ranokresťanských nástenných maľbách. V zdramatizovanej podobe ako kulisa ranostredovekých liturgických vianočných hier s postavami dieťaťa ležiaceho v jasliach, Panny Márie, svätého Jozefa, klaňajúcich sa pastierov a Tromi kráľmi. Predobraz výjavu sa viaže k vianočnej omši, ktorú slúžil 1223 pri jasličkách postavených v lesnej jaskyni v Umbrii svätý František z Assisi (1182 – 1226). Stavanie samostatných kostolných betlehemov rozšírili v 16. storočí v Európe františkáni a jezuiti. Po jozefínskych reformách (1782 – 1804) platil v Rakúsko-Uhorsku zákaz, podľa ktorého sa stavanie betlehemov v kostoloch vyhlásilo za nedôstojné pre cirkev. Obľuba stavania betlehemov sa vtedy preniesla do šľachtických, meštianskych a ľudových domácností, kde sa betlehemy v čase Vianoc kládli do kultového kúta izby. Figúry sa prechodom od kostolných betlehemov k betlehemom v domácnostiach zmenšovali od postáv v životnej veľkosti až k malým soškám. Osobitým typom boli prenosné betlehemy, prispôsobené koledovým obchôdzkam. Veľký betlehem nosilo viac koledníkov (Prešov, Čičmany), častejšie boli betlehemy menšie, ktoré nosil jeden koledník. S miniatúrnymi betlehemami, zavesenými na krku, chodili koledovať slovenskí drotári. Na stavbu betlehemov sa používali rozmanité techniky a materiály: figúrky z drevených pomaľovaných dosiek (kostolné betlehemy na Orave); vystrihnuté z farebných papierových archov (sériovo vyrábané v Rakúsku, Morave, Čechách a dovážané na Slovensko); plastické polychrómované drevené figúrky, ktorých neprofesionálna rezbárska výroba bola rozšírená a živá v okolí Banskej Štiavnice, Novej Bane; sadrové, voskové, obliekané a pohyblivé mechanické figúrky (dodnes sa vyskytujú v kostolných betlehemoch). Sporadicky sa vyrábali keramické betlehemy (Pukanec). V procese zľudovenia sa betlehemské výjavy sekularizovali, dopĺňali postavami z domáceho prostredia (pastieri, muzikanti, figúrky v kroji) a architektonickými prvkami. Raritou vymykajúcou sa z bežného štandardu je veľkorozmerný mobilný betlehem na elektrický pohon (Rajecká Lesná).

Pohyblivý betlehem z kostola sv. Trojice. Bratislava, 1990. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV. Foto H. Bakaljarová
Pohyblivý betlehem z kostola sv. Trojice. Bratislava, 1990. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV. Foto H. Bakaljarová

AutorOľga Danglová

Literatúra

Bednárik, R.: Zvykoslovné pramene výtvarného prejavu slovenského. Matica slovenská, Turč. Sv. Martin 1942.
Václavík, V.: Lidové betlémy v Čechách a na Moravě. Praha 1987.