Blažej
(3. február)
svätec, mučeník, považovaný za liečiteľa a ochrancu divých zvierat. Podľa jednej legendy sa ako sebatský biskup (v Arménsku) v čase prenasledovania kresťanov skrýval v jaskyni; po prezradení ho umučili (bol trhaný železnými hákmi a sťatý mečom). Podľa inej kresťanskej legendy zachránil pred udusením dieťa, ktoré prehltlo rybiu kosť. V tento deň sa preto veriacim prikladajú na hrdlo posvätené horiace sviece ako ochrana pred bolesťami hrdla. Jeho atribútmi pri zobrazovaní býva šedivá brada, v rukách držaný železný hrebeň a zapálená svieca. Na deň Blažeja (podobne ako na Gregora, 12. marec) sa od stredoveku do konca 19. storočia uskutočňovali blažejácie. Cieľom týchto obchôdzok učiteľov so žiakmi (neskôr len žiakov) bolo navštevovať domy a vyberať pre učiteľa zmluvne dohodnuté naturálie od rodičov. Vyzbierané potraviny (slaninu, údené mäso, múku, strukoviny), miestami i peniaze sa ukladali do šatky zavesenej na palici. Pritom žiaci prednášali príležitostné veršíky alebo piesne, ktoré hudobne patria k najstaršej vrstve obradového folklóru Slovenska. Sú úzkorozsahové, recitatívne, s amorfnou alebo veľmi jednoduchou otvorenou hudobnou formou. Žartovné texty vyzývajú domácich, aby obdarovali žiakov a učiteľa (rechtora). V závere im zavinšujú zdravie a šťastie. Napriek zániku obchôdzky sa piesne zachovali ešte do konca 20. storočia v detskom folklóre.
svätec, mučeník, považovaný za liečiteľa a ochrancu divých zvierat. Podľa jednej legendy sa ako sebatský biskup (v Arménsku) v čase prenasledovania kresťanov skrýval v jaskyni; po prezradení ho umučili (bol trhaný železnými hákmi a sťatý mečom). Podľa inej kresťanskej legendy zachránil pred udusením dieťa, ktoré prehltlo rybiu kosť. V tento deň sa preto veriacim prikladajú na hrdlo posvätené horiace sviece ako ochrana pred bolesťami hrdla. Jeho atribútmi pri zobrazovaní býva šedivá brada, v rukách držaný železný hrebeň a zapálená svieca. Na deň Blažeja (podobne ako na Gregora, 12. marec) sa od stredoveku do konca 19. storočia uskutočňovali blažejácie. Cieľom týchto obchôdzok učiteľov so žiakmi (neskôr len žiakov) bolo navštevovať domy a vyberať pre učiteľa zmluvne dohodnuté naturálie od rodičov. Vyzbierané potraviny (slaninu, údené mäso, múku, strukoviny), miestami i peniaze sa ukladali do šatky zavesenej na palici. Pritom žiaci prednášali príležitostné veršíky alebo piesne, ktoré hudobne patria k najstaršej vrstve obradového folklóru Slovenska. Sú úzkorozsahové, recitatívne, s amorfnou alebo veľmi jednoduchou otvorenou hudobnou formou. Žartovné texty vyzývajú domácich, aby obdarovali žiakov a učiteľa (rechtora). V závere im zavinšujú zdravie a šťastie. Napriek zániku obchôdzky sa piesne zachovali ešte do konca 20. storočia v detskom folklóre.
