Božie telo
- hostia, kresťanská sviatosť oltárna;
- v rímskokatolíckej cirkvi sviatok ustanovenia sviatosti oltárnej, prítomnosti tela Ježiša Krista v eucharistii; pohyblivý sviatok pripadajúci na desiaty deň po Turícach, ustanovený pápežom Urbanom IV. (1261 – 1264). Okrem omše sú súčasťou slávnosti katolícke procesie (v súčasnosti konané zväčša v nedeľu), na ktorých sa v období protireformácie museli zúčastňovať aj protestanti. V 50. rokoch 20. storočia boli na Slovensku štátnymi nariadeniami zakázané, od 90. rokov sa v mnohých farnostiach obnovili. Slávnosť sa koná v kostoloch, pred kostolmi, ale aj v uliciach miest a dedín, kde sú postavené štyri oltáre (každý obrátený na jednu svetovú stranu) ozdobené kvetmi a zeleňou. V sprievode sa nesú cirkevné zástavy a pod baldachýnom oltárna sviatosť, dievčatá oblečené do bielych a ružových šiat rozhadzujú po ceste z košíkov kvety alebo kvetné lupienky. Pri každom z oltárov (oltáriky, búdky) sa číta z evanjelia, modlí sa za odvrátenie zla a zachovanie úrody. Cestu v minulosti lemovali máje – mladé listnaté stromčeky a poradie účastníkov sprievodu presne určovala ich vekovo-pohlavná a spoločenská stratifikácia. Súčasťou slávností boli zábavy a jarmočné atrakcie. Zeleni a kvetom posväteným pri procesii sa pripisovala zvláštna moc: zapichovali sa pod strechy domov na ochranu proti ohňu, do záhrad a polí na ochranu proti chrobákom, čo sa miestami (Horehronie, Spiš, Šariš) dodržiava dodnes.
Procesia na sviatok Božieho tela. Dolný Lopašov (okr. Piešťany), 1956. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: J. Pátková
AutorViera Feglová
Pozri aj
Literatúra
Feglová, V.: Kalendárne obyčaje. In: Slovensko : Európske kontexty ľudovej kultúry. Ed. R. Stoličná. Bratislava 2000, 190-214.
