brdárstvo

zimné doplnkové zamestnanie, zaoberajúce sa výrobou a predajom bŕd. Často bolo spojené s voštinárstvom i s výrobou a predajom iného dreveného náradia. Od 16.-17. storočia sa ako domácka výroba rozvíjalo na Zemplíne, v Šariši, Tekove a na západe Slovenska. Najintenzívnejšie sa ním zaoberali v Gemeri (obce Drienčany, Budikovany, Hostišovec, Hrušovo, Lipovec, Ostrany, Padarovce, Pápča, Potok, Sása, Španie Pole, Teplý vrch). Brdárstvo sa najčastejšie dedilo z otca na syna. Zaoberali sa ním už 16-roční chlapci, starší a zdravotne hendikepovaní muži. Brdá sa vyrábali z dreva a trste, ktorú brdári kupovali vo východoslovenských a podunajských obciach. Pri výrobe pomáhali všetci členovia rodiny: ženy priadli nite na dratvy, muži strúhali drevené, trstené časti a vili brdá. Výroba brda vyžadovala mimoriadne presnú prácu. Zhotovovalo sa vkladaním trstených alebo drevených priečok (zubce) medzi dve rovnobežné dvojice naplocho ostrúhaných prútov, tvoriace horný a dolný okraj brda. Za každým zubcom nasledovalo jedno ovinutie nasmolenej dratvy. Počas jednej zimy vyrobila rodina 20 až 300 bŕd. Priekupník ročne predal niekoľko desiatok až 1000 bŕd. Príjmy z predaja tvorili tretinu až polovicu všetkých príjmov brdárskych rodín. Brdá predávali zväčša priekupníci na trhoch alebo podomovým obchodom v strednom a východnom Uhorsku. Priekupníci vedeli, aké brdá sa používali v jednotlivých krajoch. Ešte po prvej svetovej vojne dochádzali na Zakarpatskú Ukrajinu a do Maďarska. V medzivojnovom období začali trstené nahrádzať kovové brdá. Brdári ich objednávali z tovární a predávali spolu s trstenými. V 60. rokoch 20. storočia žilo v Gemeri okolo 130 brdárov, no brdá vyrábali len niektorí (ročne asi 220 – 300 bŕd). Brdárstvo zanikalo s ústupom domáckeho tkania. Súčasťou brdárstva v Gemeri bol tradičný spôsob výroby smoly z kôry brezy, používanej na smolenie dratvy.