bosniak
(lacný Jožko)
- podomový obchodník s galantérnym tovarom a drobnými predmetmi dennej potreby. Na Slovensku sa ich pôsobenie zintenzívnilo najmä po roku 1918 v dôsledku uzavretia medzinárodnej dohody medzi 1. ČSR a balkánskymi krajinami. Podomoví obchodníci, nazývaní obyvateľstvom na Slovensku bosniaci, pochádzali z Juhoslávie (z Bosny, Chorvátska, Srbska, Slovinska, Macedónie). Pomenovanie lacný Jožko vzniklo z ich reklamného vyvolávania, ktorým zdôrazňovali cenovú dostupnosť tovaru (Jožko má lacno všetko). Okrem podomového predaja na dedinách predávali na trhoch a jarmokoch, pred kostolmi po skončení bohoslužieb, na hodoch, v mestskom prostredí po uliciach, na železničných staniciach ap. Za pomerne nízke ceny predávali britvy, brusné remene, vreckové nože, kuchynské nože, opasky, hrebene, drobnú galantériu, stužky, zrkadielka, toaletné potreby (napr. krémy), peňaženky ap. Tovar ponúkali z debničky alebo koša zaveseného na pleciach pred sebou, príp. mali oválny kôš so sortimentom umiestnený na hlave. Po 2. svetovej vojne pôsobenie bosniakov na území Slovenska v dôsledku politických a hospodárskych zmien zaniklo.
- druh pečiva; názov vznikol podľa barónky Žofie Bosniakovej, známej dobročinnosťou, ktorú prejavovala aj rozdávaním pečiva chudobným.
Podomový obchodník s galantériou. Udiča (okr. Považská Bystrica), nedatované. Autor neznámy. Archív Slovenského národného múzea v Martine
AutorĽubica Falťanová
Pozri aj
Literatúra
Luther, D.: Schöner Náci a tí druhí. In: Taká bola Bratislava. Bratislava 1991, 162-173.
