bavlna
hovorové označenie rastliny bavlník (lat. Gossypium L.), vláken získaných z povrchu jej semien i nití (bablna, pamut, pamok) z týchto vláken. Na Slovensko sa dovážala od stredoveku. Najskôr sa používala v remeselnej výrobe ako vypchávka do vrchných odevov, do rukavíc a od 14. storočia sa aj spriadala. Remeselní tkáči z bavlnenej priadze tkali barchet a bakačíny. V 18. storočí sa začala spracúvať v manufaktúrach, najmä na tkaninu kartún. Jej prvým producentom na Slovensku bola kartúnka v Šaštíne, založená v roku 1736. Manufaktúrne, od 19. storočia továrensky vyrábaná bavlnená priadza sa stala aj surovinou pre domácke tkáčky, ktoré používali najmä bielu, červenú, menej modrú a čiernu bavlnenú priadzu. V 17. storočí na vyšívanie cirkevných textílií používali bavlnené nite rozličnej hrúbky, nazývané haras. V roľníckom prostredí sa od konca 18. storočia vyšívalo hrubou bielou, modrou a červenou bavlnenou niťou, nazývanou na západnom Slovensku úrezník. Bavlnená priadza, ktorá bola od 19. storočia dôležitým prvkom rozvoja domáckych tkanín a výšiviek, sa spracúvala aj technikami pletenia a viazania.