adopcia

adopcia

adopcia 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

adopcia

(osvojenie)
akt zakladajúci umelý príbuzenský vzťah; zmluva, ktorou určitá osoba prijíma cudziu osobu za dieťa. Vznikla ako zabezpečenie pokračovania rodiny, v ktorej neboli potomkovia. Podľa Tripartita (1514 schváleného uhorským snemom ako návrh zákonníka) existovala adopcia synovská a bratská. Obe sa uskutočňovali zmluvou, ktorá potrebovala v prípade šľachticov súhlas panovníka najmä z dôvodu, že kráľ potom nemohol uplatniť právo odúmrti (získať majetok po zomrelom vlastníkovi, ktorý nezanechal dediča, ani ho testamentárne neurčil). Mestské právo poznalo okrem adopcie mužov i adopciu žien, z neho prešla aj do šľachtického práva. Adopcia bez kráľovského schválenia zaisťovala dedenie majetku určitej osoby, netýkala sa však stavovských výsad. Adopcia strácala účinnosť pre zdedený majetok, ak sa narodil zákonný dedič. U vrstiev, kde nepredstavovala konkurenciu pre kráľovský či iný záujem na majetku, išlo o formu rodinnej výpomoci – v prípade úmrtia rodičov obyčajne nasledovali súrodenci rodičov či starí rodičia, od ktorých sa očakávalo, že adoptujú siroty. V súčasnosti je možná adopcia len neplnoletého dieťa. Má formu zrušiteľnú a nezrušiteľnú, tou druhou zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi dieťaťom a pôvodnou rodinou.

AutorĽubica Herzánová-Voľanská

Pozri aj
Literatúra

Luby, Š.: Dejiny súkromného práva na Slovensku. Bratislava 2002.
Markov, J.: Z právneho zvykoslovia Liptova. In: Slovenský národopis, roč. 4, 1956, č. 1, 78-100.
Ordoš, J.: Rodinný a spoločenský život. In: Stará Turá. Zostavil J. Michálek, Bratislava 1983, 139-151.

Preskočiť na obsah