Agáta

Agáta

Agáta 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

Agáta

(Háta; 5. február)
svätica, žila v 3. storočí na Sicílii. Podľa legendy pre vieru odmietla cisára Quintiana a bola umučená. Rok po jej smrti vybuchla sopka Etna a mesto Katániu ochránil pred lávou závoj z hrobu Agáty, ktorý ľud vyniesol pred mesto. Na zobrazeniach má v jednej ruke palmu – symbol mučeníctva, víťazstva, v druhej misku s dvoma ženskými prsiami – symbol spôsobu mučenia, niekedy nožnice, kliešte. Bola ochrankyňou proti moru, hladu, ohňu (zápalom), patrónkou dojčiacich žien, hladujúcich, zvonárov, kovolejárov. Až do 15. storočia mala spolu s Vavrincom patronát proti ohňu, ktorý neskôr prešiel na Floriána. Vo vinohradníckych mestách západného Slovenska sa tento deň chápal ako termín vhodný na rezanie viniča (narastú veľké bobule). V kostoloch sa svätila soľ a chlieb. Soľ sa rozsypávala pri požiari na ochranu pred jeho rozšírením, posvätený chlieb mal chrániť pred všetkými škodami: konzumovali ho ľudia, dával sa dobytku a hydine, omrvinky do kútov domu (Svätá Háta všetky kúty zahatá). Platil zákaz načať slaninu, lebo by sčervivela. Pranostiky na deň Agáty predpovedajú veľa snehu (Svätá Agáta (Háta) býva na sneh bohatá).

AutorViera Feglová

Literatúra

Bednárik, R.: Slovenská vlastiveda II. Bratislava 1943, 105.
Pančuhová, E.: Svätci v ľudových pranostikách. In: Světci v lidové tradici (Ed: L.Tarcalová). Uherské Hradiště 1995, 149-155.

Preskočiť na obsah