anjeličkárka

anjeličkárka

anjeličkárka 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

anjeličkárka

tradičné pomenovanie ženy, ktorá robila potraty, obrazne vyjadrujúce fakt, že nenarodeným deťom brala život – robila z nich anjeličkov. Svetskou i kresťanskou morálkou odsudzované tajné aborty robili najneskôr do štvrtého mesiaca tehotenstva niektoré liečiteľky či pôrodné baby, niekde považované aj za čarodejnice. Jav sa vyskytoval ešte v polovici 20. storočia, hoci vtedy sa už interrupcie v súlade so zákonom robili v zdravotníckych inštitúciách. Na anjeličkárky sa obracali ženy, čo počali mimo manželstva, často tiež budúce matky v regiónoch, kde v rodinách prevládala jednodetnosť. Neodborný zásah (prepichnutie plodu vretenom, ihlicou, alebo jeho vytiahnutie z tela matky špeciálnym háčikom) mal často za následok infekcie, niekedy aj smrť spôsobenú vykrvácaním ženy. Nechceného tehotenstva sa ženy samé snažili zbaviť dvíhaním ťažkých predmetov, skákaním zo stola, masážou brucha a kúpeľmi nôh v horúcej vode, pitím vareného vína alebo odvarov z tisu či sedmokrásky.

AutorKatarína Popelková

Literatúra

Horváthová, E.: Tradičná duchovná kultúra. In: Michálek, J. a kol.: Ľud Hornádskej doliny. Košice 1989, 233-294.
Jakubíková, K.: Duchovná kultúra ľudu. In: Zamagurie. Národopisná monografia oblasti. Zost. J. Podolák. Košice 1972, 195-272.

Preskočiť na obsah