batika

dekorovanie textilu pri farbení pomocou rezervy. Ako rezervačný prostriedok sa najčastejšie používal rozohriaty vosk, ktorým sa vzor nanášal na látku. Látka sa potom za studena namočila do farebného kúpeľa, potom vyvarila, čím sa odstránil vosk a vznikol vzor vo farbe pôvodného odtieňa látky. Tento spôsob farbenia pochádzal z Jávy a do Európy sa rozšíril v 18. storočí. V tradičnej ľudovej kultúre na Slovensku sa uplatnil nanášaním rozpusteného vosku striekaním na látku (Stará Ľubovňa, Trnava). Na princípe batikovania pomocou voskovej rezervy bola založená aj výzdoba veľkonočných kraslíc. Iný spôsob batikovania, tzv. vyväzovaná alebo šitá batika sa používal v Zázrivej a v okolí Piešťan pri dekorovaní záster z bavlneného alebo ľanového plátna. Vzor vznikal vyväzovaním či všívaním drobných kamienkov, zrniek alebo iba prešívaním stehov. Takto pripravená textília sa potom zafarbila v modrotlačiarskej dielni. Po odstránení stehov a všívaných predmetov sa v miestach, kde neprenikol farbiarsky roztok, vytvorili nejasne kontúrované vzory.