advent

začiatok kresťanského liturgického roka, obdobie štyroch týždňov pred Vianocami začínajúce nedeľou najbližšou ku dňu Kataríny (25. november). Symbolizuje mýtický čas štyroch tisícročí od biblického stvorenia sveta do narodenia Krista. Zaviedol ho pápež Gregor I. (590–601) a bol pôvodne spojený s pôstom tri dni v týždni, neskôr len v stredu, piatok a sobotu po tretej nedeli (suché dni, kantry). Synoda v Cáchach r. 922, aby vykorenila predslnovratové zábavy a hry obľúbené v stredovekej Európe, zakázala počas neho tanečné zábavy aj svadby. Preto posledná tanečná zábava pred Vianocami bývala (a dodnes aj býva) na Katarínu. Výnimkou boli študentské mikulášske zábavy a tanečné venčeky v mestách. V tradičnej kultúre je spätý s predstavou o magickom význame začiatku, ktorý môže v zlom či dobrom ovplyvniť budúcnosť aktivitou nadprirodzených síl. Vypĺňajú ho ochranné obyčaje, ľúbostné čary, veštenie, obchôdzky s maskami, vinšovanie a zákaz ženských prác. Na východnom Slovensku zatvárali dvere v hospodárstve počas ranného adventného zvonenia, aby bosorky nemohli škodiť ľuďom a domácim zvieratám. V okolí Topoľčian si dievčatá veštili budúceho ženícha pomocou kántrovnice – nite upradenej, ozváranej (požutej), usušenej a vyšitej na handričke, ktorú si dievča, sediac na jednom mieste, pripravilo cez kantry a na noc dalo pod hlavu. Z mestského prostredia sa na vidiek rozšírila najmä v poslednom dvadsaťročí výzdoba interiéru adventnými vencami so štyrmi sviecami, ktoré sa v niektorých lokalitách dávajú posvätiť v kostole.