remeslo
špecializovaná nepoľnohospodárska malovýroba, založená na ručnej práci výrobcu vlastnými nástrojmi, vyžadujúca primeranú inštitucionálne získanú odbornú kvalifikáciu a spoločensko-stavovskú organizovanosť. Remeslá vznikali spoločenskou deľbou práce oddelením od poľnohospodárstva. Po príchode obyvateľov zo západnej Európy (napríklad počas nemeckej kolonizácie) na územie Slovenska boli strediskami remesiel mestá, predtým služobnícke osady. V 19. storočí prenikali remeslá vo väčšom rozsahu do vidieckeho prostredia. Najrozšírenejšie remeslá na Slovensku – obuvníctvo, čižmárstvo, krajčírstvo, mlynárstvo, kováčstvo, stolárstvo, mäsiarstvo – sa vykonávali väčšinou na dedinách. S rozvojom kapitalizmu mala na vývoj remesiel veľký vplyv veľkovýroba. Spôsobila stagnáciu a zánik niektorých druhov malovýroby (súkenníctva, tkáčstva, mydlárstva, hrebenárstva, klobučníctva a i.), no podnietila aj rozvoj iných remesiel. Prudko sa rozvíjali napríklad stavebné a potravinárske remeslá i remeselnícke služby, najmä zámočníctvo, klampiarstvo, hodinárstvo, murárstvo, dláždičstvo, inštalatérstvo, maliarstvo a natieračstvo, cukrárstvo, mäsiarstvo a údenárstvo, sódovkárstvo, holičstvo, práčovne, čistiarne, fotografi. Vznikli aj nové remeslá technického zamerania – elektrikári, zvárači, strojní zámočníci. Na konci 19. storočia sa začali zakladať remeselnícke školy, organizovali sa zveľaďovacie akcie, najmä kurzy domáckej výroby. To zvýšilo úroveň učňovského a vzdelávacieho procesu, ktorý sa dovtedy obmedzoval na majstrovu dielňu. V jazyku folklóru sa slovo remeslo používalo na označenie akéhokoľvek zamestnania a vzťahu k nemu: Aké remeslo, taký címer; Devätoro remesiel a desiata psota; Remeselník zlatá babka, keď netečie, aspoň kvapká a pod.