mäsiarstvo

remeslo zaoberajúce sa spracovaním a predajom mäsa. Časť mäsiarov sa zaoberala aj obchodom s dobytkom. Najstaršie cechy mäsiarov vznikali v banských a kráľovských mestách (Banská Bystrica 1443, Bratislava a Košice 1452, Kremnica 1481, Banská Štiavnica 1487). Do konca 18. storočia vzniklo vyše 90 mäsiarskych cechov. Mäsiarstvo bolo aj zdrojom surovín pre garbiarov, kožušníkov, hrebenárov, rezbárov kostí. Postupne sa z neho vyčlenilo údenárstvo, ktorým sa predovšetkým exportom spišských párkov preslávili najmä majstri v Spišskom Podhradí, a škvarkárstvo. Jeho významným strediskom bola Košická Nová Ves. Roku 1890 bolo v slovenských župách 2 351 mäsiarskych a 1 189 údenárskych dielní. V roku 1930 bolo na Slovensku 1896 mäsiarskych dielní, v ktorých pracovalo 3222 osôb a 1027 mäsiarskych a údenárskych dielní, v ktorých pracovalo 2981 osôb. Mäsiari kupovali zvieratá na dobytčích trhoch, menej ich chovali sami. Hovädzí dobytok museli zabíjať na bitúnku, ktorý bol v správe mesta. Mesto tak mohlo v prípade potreby regulovať ceny mäsa a upravovať podmienky výkonu mäsiarstva nezávisle od živnostenského zákona. Mäsiarsku dielňu tvorila miestnosť na spracovanie mäsa, udiareň, predajňa, mimo dielne postavená drevená ľadovňa. K mäsiarskej usadlosti patrili chlievy pre ošípané. Patrónom mäsiarov bol sv. Matej, ktorého ako mučeníka usmrtili sekerou a sv. Lukáš, zobrazovaný s apokalyptickým volom.