safianíctvo

špecializovaná garbiarska výroba, zameraná na spracovanie kozľacej kože (podradnejšia bola barania a teľacia) na safián (satian). Bola to veľmi mäkká, lesklá, jemne vypracovaná useň s jemne lomeným lícom, farbeným živými farbami na červeno, na žlto, na tmavomodro. Názov je odvodený od marockého mesta Sáfi. Pri výrobe sa používalo rastlinné trieslo z listov a mladých konárov škumpy alebo sumachu, dovážaného z oblasti Stredozemného mora (terstský a sicílsky sumach). Výroba sa na Slovensku rozšírila pravdepodobne s tureckou expanziou v 17. storočia. V 19. storočí sa sústreďovala najmä v gemerských garbiarskych lokalitách. Roku 1873 založili garbiarsko-safianícky spolok v Jelšave, v roku 1874 safianícky spolok v Ratkovej. Safián sa používal v ľudovom prostredí najmä na výrobu ženskej domácej obuvi a čižiem. V 19. a 20. stor. sa zo safiánu robili aj brašnárske, knihárske a dekoratívne výrobky.