tkáčstvo

tkáčstvo

tkáčstvo 800 628 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

tkáčstvo

tkanie tkanín ako domácka a remeselná výroba. Až do vzniku továrenskej výroby bola produkcia plátna na území Slovenska založená na domáckej výrobe. Tkanie plátna už v stredoveku, no najmä v 18. a v 1. polovici 19. storočia bolo na Spiši, Orave, Liptove i v Šariši a Gemeri základom rozvoja plátenníctva. Remeselné tkáčstvo bolo v týchto oblastiach rozšírené málo. Svoje uplatnenie nachádzalo v časti Slovenska na západ od Žiliny, v ktorej bolo domácke tkanie menej rozšírené. Veľa tkáčov pôsobilo na slovensko-moravskom pohraničí a na Žitnom ostrove. Na území dnešného Slovensku bolo celkovo 50 tkáčskych cechov. Najstaršie boli v 2. polovici 16. storočia v Bratislave, Kežmarku, Spišskej Novej Vsi, Trnave. Najviac tkáčov na východe Slovenska bolo sústredených v Bardejove. Najlepšie prosperovalo tkáčstvo v 17.–19. storočí v Banskej Bystrici. Remeselní tkáči v Košiciach, Bardejove, Banskej Bystrici i v iných mestách tkali aj zdobené tkaniny, napríklad bakačíny. Tkáči (tkadleci, kalleci) patrili medzi najchudobnejších remeselníkov. Ešte v 50. rokoch 20. storočia pracovali na juhozápadnom Slovensku. Patrónkou tkáčov bola sv. Atanázia, zobrazovaná s hviezdou na prsiach.

Tkáč z Dolného Lopašova (okr. Piešťany), 1967. Západoslovenské múzeum v Trnave. Foto A. Krivdivá, 1967.
Tkáč z Dolného Lopašova (okr. Piešťany), 1967. Západoslovenské múzeum v Trnave. Foto A. Krivdivá, 1967.

AutorJuraj Zajonc

Literatúra

Marková, E.: Slovenské ľudové tkaniny. Bratislava 1976.
Špiesz, A.: Remeslo na Slovensku v období existencie cechov. Bratislava 1972.
Zajonc, J.: Premeny vlákna. Z osnovy a útku. In: Remeslo, umenie, dizajn, 4, 2003, č. 2, 47-51.

Preskočiť na obsah

Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.

Prijať všetky Prijať len potrebné