tkáčstvo

tkanie tkanín ako domácka a remeselná výroba. Až do vzniku továrenskej výroby bola produkcia plátna na území Slovenska založená na domáckej výrobe. Tkanie plátna už v stredoveku, no najmä v 18. a v 1. polovici 19. storočia bolo na Spiši, Orave, Liptove i v Šariši a Gemeri základom rozvoja plátenníctva. Remeselné tkáčstvo bolo v týchto oblastiach rozšírené málo. Svoje uplatnenie nachádzalo v časti Slovenska na západ od Žiliny, v ktorej bolo domácke tkanie menej rozšírené. Veľa tkáčov pôsobilo na slovensko-moravskom pohraničí a na Žitnom ostrove. Na území dnešného Slovensku bolo celkovo 50 tkáčskych cechov. Najstaršie boli v 2. polovici 16. storočia v Bratislave, Kežmarku, Spišskej Novej Vsi, Trnave. Najviac tkáčov na východe Slovenska bolo sústredených v Bardejove. Najlepšie prosperovalo tkáčstvo v 17.–19. storočí v Banskej Bystrici. Remeselní tkáči v Košiciach, Bardejove, Banskej Bystrici i v iných mestách tkali aj zdobené tkaniny, napríklad bakačíny. Tkáči (tkadleci, kalleci) patrili medzi najchudobnejších remeselníkov. Ešte v 50. rokoch 20. storočia pracovali na juhozápadnom Slovensku. Patrónkou tkáčov bola sv. Atanázia, zobrazovaná s hviezdou na prsiach.