nožiarstvo
remeselná výroba nožníc a nožov. Na Slovensku bolo samostatným remeslom od 16. storočia. Cechy nožiarov vznikali v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Slovenskej Ľupči, Radvani, Trenčíne, Sabinove, Levoči a Štóse. Nožiarstvu sa venovali aj habáni na západnom Slovensku. Kuchynské nože a nožnice vyrábalo veľké nožiarstvo. Malí nožiari (bičkáši) vyrábali vreckové nožíky. Roku 1828 patrili k najväčším centrám nožiarstva Štós (11 dielní), Radvaň, Veľké Leváre (po 8 dielní) a Slovenská Ľupča (6 dielní). V 70. rokoch 19. storočia sa v Radvani ročne vyrobilo asi 10 000 nožov, 4 000 nožníc, 1 700 kosákov. V roku 1900 bolo v slovenských župách 109 nožiarskych dielní. Výrobky z Radvane a Slovenskej Ľupče predávali čipkári a šafraníci (podomoví predavači) najmä v Haliči, Poľsku, Rusku a Sedmohradsku. V roku 1930 bolo na Slovensku 30 nožiarskych dielní s 51 pracovníkmi. Patrónom nožiarov bol sv. Móric.
Výrobky nožiarov zo Slovenskej Ľupče (okr. Banská Bystrica) z 1. polovice 20. storočia. Prevzaté z Piaček, V.: Nožiari v Slovenskej Ľupči. In: Slovenský národopis, roč. 16, 1968, 429, 432.
AutorMichal Kaľavský
Pozri aj
Literatúra
Holčík, Š.: Habánske nožiarstvo. In: Vlastivedný časopis, roč. 26, 1977, č. 3, 140 - 141.
Piaček, V.: Nožiari v Slovenskej Ľupči. In: Slovenský národopis, roč. 16, 1968, 423 - 433.
Špiesz, A.: Remeslo na Slovensku v období existencie cechov. Bratislava 1972.
