klobučníctvo
remeslo špecializované na výrobu klobúkov technikou plstenia z ovčej vlny a srsti iných zvierat. Ako remeslo sa objavuje v 15.-16. storočí. Priaznivý vplyv na jeho rozvoj malo aj zvýšenie chovu oviec v tomto období, čo súviselo s využívaním horských a podhorských oblastí na chov oviec, najmä ich nenáročného druhu, nazývaného valaška. V 16. storočí vzniklo na území Slovenska 9 klobučníckych cechov (Levoča 1501, Banská Štiavnica 1530, Trenčín, Krupina 1567, Trnava 1572, Bardejov, Bratislava 1575, Prešov 1593, Banská Bystrica 1594). Celkovo bolo na Slovensku vyše 40 klobučníckych cechov. V 18. storočí sa centrom klobučníctva stala Banská Bystrica. Roku 1828 bolo najviac klobučníkov v Bardejove, Kysuckom Novom Meste, Banskej Bystrici a Novej Bani. Roku 1890 bolo v slovenských župách 459 klobučníckych dielní. Patrónom klobučníkov bol sv. Jakub menší.
Fachovanie – ukladanie vlny do vrstvy (fach), z ktorej sa plstil klobúk. Na fachovanie slúžil nástroj nazývaný strela. Bardejov (okr. Bardejov), 1. polovica 20. storočia. Prevzaté z Apáthy, Š.: Klobučníctvo a kapčiarstvo v Hornom Šariši. In: Sborník Slovenského národného múzea, roč. 46-54, 1952-1960, 81.
Fachovanie - ukladanie vlny do vrstvy (fach), z ktorej sa plstil klobúk. Na fachovanie slúžil nástroj nazývaný strela. Bardejov (okr. Bardejov), 1. polovica 20. storočia. Prevzaté z Apáthy, Š.: Klobučníctvo a kapčiarstvo v Hornom Šariši. In: Sborník Slovenského národného múzea, roč. 46-54, 1952-1960, 81.
AutorMichal Kaľavský
Pozri aj
Literatúra
Apáthy, Š.: Klobučníctvo a kapčiarstvo v Hornom Šariši. In: Sborník Slovenského národného múzea, roč. 46-54, 1952 - 1960, 35-111.
Gašinec, E.: Klobučníctvo v Kysuckom Novom Meste. In: Vlastivedný zborník Považia, roč. 14, 1980, 117-137.
Kalesný, F.: Výroba klobúkov v Rajci. In: Zborník Slovenského národného múzea, roč. 67, 1973, Etnografia 14, 234-244.
