korytárstvo

remeselná a domácka výroba korýt z dreva dlabaním. Korytári sa venovali aj výrobe korýtok, vahanov, vaničiek, lyžíc, variech, lopát, vejačiek a iného dreveného riadu. Do 18.-19. storočia nebolo ako výrobná činnosť špecializované. Domácki výrobcovia vyrábali dlabaním a kresaním aj žľaby, člny, kadluby a iné. Výroba bola roztrúsená po celom území Slovenska. Rozvoj korytárstva nastal po príchode rómskych korytárov zo Zakarpatskej Ukrajiny na východné Slovensko v 80. rokoch 19. storočia. Ich osady v Budkovciach a Pavlovciach nad Uhom sa stali centrami, z ktorých sa toto remeslo šírilo aj do ďalších oblastí, prevažne na východnom Slovensku. Rómske korytárske osady vznikli v obciach Podhoroď, Tušice (okres Michalovce), Podčičva (okres Vranov nad Topľou), Myslina, Papín, Udavské (okres Humenné), Stropkov, Chotča, Valkovce (okres Svidník), Oborín, Kucany, Kravany, Nižný Žipov, Malé Trakany (okres Trebišov). Títo korytári prenikli aj na západné Slovensko (Želiezovce, Zlaté Moravce, Kráľová pri Senci, Ratnovce a i.). Súpis z roku 1898 uvádza domáckych výrobcov korýt v Diakovciach (27 rodín), Spišskej Belej (8), vo Veľkej Lesnej (4), v Snine a Rosine (po 2).