mlynárstvohttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2017/10/mlynarstvo.jpg684656Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
mlynárstvo
remeslo spracúvajúce obilie na múku a iné produkty (krúpy, šrot). Ako remeslo sa na Slovensku začalo šíriť od 13. storočia. Právo mlyna (ius molae) patrilo k menším regálnym právam (úžitkové práva patriace panovníkovi). Za feudalizmu mohli mlyny budovať najmä kláštory a cirkevné inštitúcie, šľachta a slobodné kráľovské mestá. Právo mlyna vykonával zemepán priamo prostredníctvom svojich poddaných mlynárov, od 18. storočia ho dával mlynárom do prenájmu. Mlyny povoľoval budovať aj svojim poddanským obciam a na základe zmluvy i dedičným richtárom (šoltýs). Do urbárskych reforiem Márie Terézie bol poddaný povinný mlieť v mlyne svojho zemepána. Závislosť remesla na vodných tokoch, lokalizácia mlynov v obciach i na ich okraji, ich rozptýlenosť a závislosť od zemepána boli príčinou, že mlynári si zriedka vytvárali samostatné cechy. Najstarší cech bol v Bratislave (1582). Mlynári vytvárali aj oblastné cechy: cech mlynárov na Myjavskej pahorkatine (1626), Žitnom ostrove (1711), v Novohradskej stolici (1818), Liptove (1835), Nitrianskej stolici (1848). V polovici 19. storočia, keď malo mlynárstvo najväčší rozmach, bolo na území Slovenska takmer 4 800 mlynov. Po roku 1924 pôsobilo Odborové spoločenstvo mlynárov na Slovensku so sídlom v Bratislave. Regionálne spoločenstvá utvorili v obvodoch bývalých veľžúp. Zavádzanie parného pohonu mlynov umožnilo prekonať teritoriálnu viazanosť a budovať mlyny s celoročnou prevádzkou priamo v obilninárskych oblastiach. Tak vznikali tzv. obchodné mlyny na rozdiel od mýtnych mlynov, ktoré sa venovali mlynárskej malovýrobe. Patrónkou mlynárov bola svätá Kristína, ktorú ako mučeníčku hodili do vody s mlynským kameňom uviazaným na hrdle.
Pečať mlynárov sereďského panstva. Prevzaté z Špiesz, A.: Remeslá, cechy a manufaktúry na Slovensku. Martin 1983, 160.
Pečať mlynárov sereďského panstva. Prevzaté z Špiesz, A.: Remeslá, cechy a manufaktúry na Slovensku. Martin 1983, 160.
Kaľavský, M.: Mlynárstvo na Slovensku v 19. a 20. storočí. In: Vlastivedný časopis, roč. 27, 1978, 179-184. Poriadok pre mlyny a mlynárov z roku 1771. In: Slovenský národopis, roč. 17, 1967, 137-141.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku. Niektoré sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú analyzovať a zlepšovať váš používateľský zážitok. Skontrolujte svoje možnosti a vyberte si.
Ak máte menej ako 16 rokov, uistite sa, že ste získali súhlas od svojich rodičov alebo opatrovníka na používanie nevyhnutných cookies.
Vaše súkromie je pre nás dôležité. Nastavenia cookies môžete kedykoľvek upraviť. Pre viac informácií o tom, ako používame údaje, prečítajte si naše zásady ochrany osobných údajov. Nastavenia môžete kedykoľvek zmeniť kliknutím na tlačidlo nastavení nižšie.
Upozorňujeme, že ak sa rozhodnete zakázať niektoré typy cookies, môže to ovplyvniť váš zážitok zo stránky a poskytované služby.
Základné cookies a služby umožňujú základné funkcie a sú nevyhnutné pre správne fungovanie webovej stránky. Tieto cookies a služby nevyžadujú súhlas používateľa podľa GDPR.
Marketingové služby používajú tretie strany, aby zobrazovali personalizované reklamy. Robia to sledovaním návštevníkov na viacerých webových stránkach.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.