sitárstvohttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2017/10/sitarstvo4.jpg800603Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
sitárstvo
domácka a remeselná výroba sít (náčinie na osievanie a pasírovanie s malými otvormi), riečic (náčinie na osievanie s veľkými otvormi) a ich predaj. Sitárske remeslo sa na území Slovenska objavilo v 17. storočí. Centrami tohto cechového remesla bola Bratislava a Oslany. Na dedinách sa sitári ako remeselníci uvádzajú len v Kamenci a Hornej Vsi (obce pri Oslanoch). V roku 1828 bolo na území Slovenska 32 cechových sitárov. Koncom 19. storočia remeselnú výrobu sčasti nahradili sitári a riečičiari na Kysuciach výrobou i predajom v širšom rozsahu. Rám sita alebo riečice sa zhotovoval z 2 smrekových alebo jedľových lubov, sformovaných do kruhového tvaru. Medzi ne sa naplo dno, vyrábané pletením alebo tkaním z drôtu, konských vlasov alebo z tenkých lubov z liesky a lipy. Na sitá sa používali aj kupované továrenské tkaniny zo železného a mosadzného drôtu. Sitá slúžili najmä na preosievanie krupice, zrna, múky, čierneho korenia, riečice na čistenie obilia a strukovín, aj ako súčasť úľa. Sitári zhotovovali aj lubové koše. Vznikom poľnohospodárskej veľkovýroby a možnosťami iného zárobku sitárstvo zaniklo a sitá sa stali produktom priemyselnej výroby.
Riečica, nazývaná rajka, na preosievanie a čistenie obilnín a strukovín. Pernek (okr. Malacky), 1974. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto P. Slavkovský.
Sitár zošívajúci lub riečice. Nemecko, 16. storočie. Prevzaté z Amman, J. – Sachs, H.: Das Ständebuch. 114 Holtzschnitte von Jost Ammann mit Reimen von Hans Sachs. Leipzig 1960, 94.
Ohýbanie lubu, z ktorého sa zhotovila riečica, na foľovníku. Kysucký Lieskovec (okres Kysucké Nové Mesto), 1957. SMN – Etnografické múzeim v Martine. Foto J. Hyčko.
Predajca sít na ceste do Starej Ľubovne. 1955. SMN – Etnografické múzeum v Martine. Foto J. Dérer.
Sito, používané medovnikárom, na osievanie múky. Spišské Podhradie (okr. Levoča), 19.–1. polovica 20. storočia. SNM– Historické múzeum v Bratislave. Foto J. Gaburová 2010.
Riečica, nazývaná rajka, na preosievanie a čistenie obilnín a strukovín. Pernek (okr. Malacky), 1974. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto P. Slavkovský.
Paličková-Pátková, J.: Ľudová výroba na Slovensku. Bratislava 1992. Pranda, A.: Príspevok k problematike sitárstva riečičiarstva. In: Slovenský národopis, roč. 10, 1962, č. 2, 281-306. Špiesz, A.: Remeslo na Slovensku v období existencie cechov. Bratislava 1972.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku. Niektoré sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú analyzovať a zlepšovať váš používateľský zážitok. Skontrolujte svoje možnosti a vyberte si.
Ak máte menej ako 16 rokov, uistite sa, že ste získali súhlas od svojich rodičov alebo opatrovníka na používanie nevyhnutných cookies.
Vaše súkromie je pre nás dôležité. Nastavenia cookies môžete kedykoľvek upraviť. Pre viac informácií o tom, ako používame údaje, prečítajte si naše zásady ochrany osobných údajov. Nastavenia môžete kedykoľvek zmeniť kliknutím na tlačidlo nastavení nižšie.
Upozorňujeme, že ak sa rozhodnete zakázať niektoré typy cookies, môže to ovplyvniť váš zážitok zo stránky a poskytované služby.
Základné cookies a služby umožňujú základné funkcie a sú nevyhnutné pre správne fungovanie webovej stránky. Tieto cookies a služby nevyžadujú súhlas používateľa podľa GDPR.
Marketingové služby používajú tretie strany, aby zobrazovali personalizované reklamy. Robia to sledovaním návštevníkov na viacerých webových stránkach.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.