ševcovstvo

remeselné a domácke spracovanie kože a výroba jednoduchej obuvi. Prvé zmienky o ševcoch na Slovensku pochádzajú zo 14. storočia z Bratislavy (1376) a Prešova (1377). Najstaršie zachované cechové artikuly ševcov na Slovensku sú z Podolínca (1415). Ševci spracúvali kože činením (dubením) v dubovom triesle. Po vzniku čižmárstva (16. storočie) sa ševcovstvo zameralo na výrobu staromódnej, lacnejšej obuvi, najmä krpcov. V 18. storočí sa miestami rozdelilo na 2 remeslá. Uhorskí ševci mali právo spracúvať kožu na vlastnú potrebu, pre čižmárov i remenárov, a to použitím triesla i kamenca. Vyrábali krpce, topánky, staromódne črievice, jančiarky, podošvy a podšívky. Ševcov, ktorí nevyrábali novú obuv, ale len opravovali starú, nazývali prtáci. Nemeckí ševci vyrábali jemnejšiu obuv podľa západnej módy: črievice, šnurovacie ženské črievice, ženské topánky a čižmy s podpätkom, ženské a mužské topánky i papuče. V 19. storočí a začiatkom 20. storočia sa nemeckí ševci preorientovali na moderné remeslo, obuvníctvo. Patrónom ševcov bol sv. Krišpín, ktorý sa ako vierozvest v Galii živil ševcovským remeslom.