cech

stavovská organizácia združujúca majstrov jedného alebo viacerých remesiel. Cechy ako záujmové organizácie remeselníkov sledovali ich hospodárske a sociálne záujmy. Kontrolovali ceny, kvalitu, množstvo produkovaných výrobkov, pracovný čas, mzdy tovarišov, počet majstrov (t. j. dielní), prijímali a po vyučení prepúšťali učňov, prideľovali vandrovných tovarišov jednotlivým majstrom. Zabezpečovali spoločensko-hospodársku rovnosť medzi majstrami, kolegiálne a slušné správanie majstrov navzájom, dôstojné vystupovanie členov cechu na verejnosti počas jarmokov, trhov, cirkevných sviatkov, procesií. Členovia cechu zachovávali zásady cechovej solidarity, zabezpečovali pochovávanie členov, podporovali vdovy a siroty majstrov, chorých a starých majstrov. Na čele cechu stál cechmajster. Spoločné schôdze cechu sa konali štvrťročne. Na ich začiatku sa otvárala a na konci zatvárala cechová truhlica, v ktorej boli uložené cechové artikuly, protokoly a iné cechové dokumenty. Symbolmi stavovskej a profesijnej spolupatričnosti členov cechu boli cechové insígnie, používané pri cechových obradoch. Na Slovensku bol rozšírený tzv. nemecký, v Európe najrozšírenejší typ cechov. Najstarším dokladom o existencii cechu je sporná zmienka o cechu kožušníkov v Košiciach z roku 1307. Do roku 1525 je na území Slovenska písomne doložených 60 cechov, začiatkom 18. storočia vyše 100 v 160 lokalitách. Generálne cechové artikuly z r. 1813 znemožnili cechom účinne vplývať na množstvo i kvalitu výroby a širokým vrstvám obyvateľstva poskytli príležitosť vyučiť sa remeslu. Cechy boli zrušené zákonom r. 1872.