Elektronická encyklopédia

Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

fľaškový tanec

(ponad fľašu, kolo fľašky, odzemok s fľašou a iné) mužský, v niektorých prípadoch aj ženský improvizačný tanec s fľašou ako tanečnou rekvizitou. Tancoval sa prevažne ako sólový, ale aj dvojicový či trojicový tanec zameraný na súťaživosť a obratnosť tanečníkov. Najčastejšie sa vyskytoval… čítať ďalej

flautička

priečna hranová píšťala. Je 50 – 60 cm dlhá a priemer má do 3 cm. Tradične sa vyrába z rôzneho dreva (najmä z bazy), ale aj z kovu a polyesteru. V stene nástroja 2 – 3 cm od horného konca je okrúhly alebo eliptický otvor priemeru 1… čítať ďalej

Florián

(4. máj) svätec, podľa legendy rímsky legionár, ktorý bol kvôli pomoci kresťanom zajatý a v roku 304 zhodený s mlynským kameňom uviazaným na krku do rieky Enns v dolnom Rakúsku. V Podunajsku bol jeho kult doložený v 8. storočí. V… čítať ďalej

folklór

súhrnné označenie pre ľudové piesne, hudbu, tance, slovesnosť, hry a dramatické útvary, ktoré sa prenášajú medzi generáciami formou priamej kontaktnej komunikácie. Tieto kultúrne javy sa realizujú v malých sociálnych skupinách a existujú vo viacerých variantoch. Odrážajú sa v nich sociálne vzťahy, etické… čítať ďalej

folkloristika

vedná disciplína, ktorá skúma vývin, podmienky a spôsob existencie folklóru, jeho obsahovú a formálnu stránku, jeho nositeľov a tvorcov. Počiatky folkloristiky siahajú do 17. a 18. storočia, keď začal záujem o folklór v európskych krajinách. Rozvoju folkloristiky výrazne pomohlo obdobie romantizmu v… čítať ďalej

folklorizmus

využívanie alebo napodobňovanie javov ľudovej kultúry mimo ich autentického prostredia a často bez ohľadu na ich pôvodné funkcie. Folklorizmus predstavuje historicky dlhodobý proces vzájomného ovplyvňovania umeleckých prejavov tak zvanej „ľudovej“ a „vysokej“ proveniencie. Pod folklorizmom sa tiež chápe druhá existencia… čítať ďalej

formuly

ustálené zvraty, stereotypy, šablóny, invarianty vyjadrovania. Vo folklóre sú prejavom typizácie vyjadrovania. Známe sú najmä rozprávkové formuly, predstavujúce vetné spojenia na začiatku alebo na konci rozprávkového deja, najmä v čarovných rozprávkach (Kde bolo, tam bolo, už len voľakde bolo; V sedemdesiatej… čítať ďalej

formy na pečivo

formy na koláč, v ktorých sa pieklo cesto. Boli hrnčiarske, dvojdielne, hnedo alebo zeleno glazované, zriedkavejšie plechové. Mali tvar okrúhlej bábovnice, srdca, bábätka, barančeka, ryby , raka, alebo to boli malé formičky rôznych tvarov, samostatné či s viacerými miskami spojenými dovedna. Vyrábali… čítať ďalej

frajer, frajerka

(galán, galánka, priateľ, priateľka) predmanželský, mimomanželský či pomanželský sexuálny partner opačného pohlavia. Jeho spoločenské postavenie a formy správania určoval stupeň záväznosti morálnych noriem v príslušnej obci. Predmanželské kontakty mládeže sa akceptovali od určitého veku a neraz ich podmieňovalo členstvo v mládeneckom alebo… čítať ďalej

frčadlá

detské zvukové hračky. Patria k voľným vzduchozvučným nástrojom obvyklej veľkosti 2 – 5 cm: gombík, okrúhly lepenkový kotúč, palička, vystrúhaná vrtuľka, malá kosť (kuracia) a podobne, do stredu ktorých sa vyvŕtajú vedľa seba dva otvory. Cez ne je pretiahnutá 80 – 100 cm… čítať ďalej

frišký

(frišká, frišny, frešno, taňec) štýlovo osobitý párový krútivý tanec starého štýlu v rýchlom tempe. Základ choreografickej zložky tanca, jej časti a motivika boli obdobné ako v iných krútivých tancoch starého štýlu v rýchlom tempe (napríklad sedliacka). V 19. storočí bol považovaný za najčastejší… čítať ďalej

fujara

veľká trojdierková hranová píšťala. Dlhá 150–180 cm. Skladá sa z dlhej valcovitej píšťalovej trubice (hrúbka 20–50 mm) a z pripojeného tenšieho kratšieho píšťalového vzduchovodu. V hrubej, znelej píšťale sa nachádza 3–5 cm od jej horného okraja oblôčik (veľkosti 1,5–5 cm), do ktorého sa vedie… čítať ďalej

fujara trombita

dlhá pastierska bezdierková trúba. Dĺžka je rôzna, kratšie sú od 1 m, dlhšie dosahujú až 5,5 m, rezonančný roztrub má šírku 20 cm. Tenké ústie je vytvarované do náustku, alebo má samostatný náustok. Dĺžka nástroja si vyžaduje rozštiepenie dlhého, zväčša smrekového alebo jedľového… čítať ďalej

fúrik

(táčky, tragač, laptika) jednokolesový drevený dopravný prostriedok s mnohorakou funkciou. Patril k základnému vybaveniu roľníckeho hospodárstva. Jeho primárnou funkciou bola preprava ťažších nákladov. Slúžil na vyvážanie maštaľného hnoja, vriec so zemiakmi alebo osivom, kamenia.

gajda

malý klarinetový zvukový nástroj. Deti a pastieri si ho zhotovovali z hrubšieho obilného stebla, ktoré odrezali pod rastovým kolienkom do 6 – 10 cm dĺžky. Pod hornou, uzatvorenou hlavičkou stebla vyštiepili zhora malý 1 – 2 cm úzky jazyk. Dolný koniec stebla zostal… čítať ďalej

gajdica

klarinetový hudobný nástroj. Je vyrobený vyvŕtaním dreva liesky, bazy, čerešne, slivky alebo javora o dĺžke 35 – 45 cm. Skladá sa z troch častí: píšťaly, pískadla a rohu. Pískadlo je do 4,5 cm dlhé tenké husacie brko, ale môže byť vyrobené aj z dreva bazy… čítať ďalej

gajdošská hudba

najjednoduchšie ľudové hudobné zoskupenie, pozostávajúce z gájd a sláčikových nástrojov. Gajdoša s huslistom nachádzame na vyobrazeniach už z konca 17. storočia. Združenie nástrojov vyhovelo požiadavke zosilniť hudobný sprievod k tancu, ktorý sa v dedinskom spoločenstve po stáročia opieral takmer výlučne o gajdy. Trojhlasné gajdy, ktoré boli… čítať ďalej

gajdy

viachlasný typ klarinetového nástroja. Píšťaly sú napojené na mech, ktorý je vzduchovým rezervoárom. Gajdy sú na Slovensku zložené z dvoch píšťal: z troj- až štvordielnej bordúnovej píšťaly o dĺžke 50–80 cm a dvojitej (trojitej alebo štvoritej) píšťaly, v ktorej je jedna melodická píšťala o 5… čítať ďalej

gánok

otvorená chodba pozdĺž dvorovej, zriedkavejšie uličnej steny domu. Gánok bol od dvora alebo ulice ohraničený drevenými alebo murovanými stĺpmi, medzi ktorými mohlo byť zábradlie alebo múrik. Chránil vstup do domu a bol tiež miestom, v ktorom sa v lete mohlo pracovať alebo… čítať ďalej

garbiarstvo

(koželužstvo, smradárstvo, grznárstvo) remeselná a domácka výroba zameraná na spracovanie surových zvieracích koží na useň. Do 18. storočia spracovávali kožu aj ševci, ktorí ju potrebovali na výrobu lacnejšej obuvi. Samostatné garbiarske cechy vznikali od 16. storočia v slobodných kráľovských mestách, od 17…. čítať ďalej

garde

osoba, ktorá má dozor nad dievčaťom alebo nad mladými ľuďmi všeobecne (najmä na zábavách, plesoch a pod.) ako súčasť etikety. Hoci v ľudovej reči sa takáto osoba nazýva aj gardedámou, garde nemusela robiť len osoba ženského rodu. Boli to zväčša… čítať ďalej

gate

druh mužského základného odevu. Gate sa šili z domáceho konopného, ľanového alebo i bavlneného plátna. Šili ich ženy podomácky. Boli rovného strihu, s klinom v rozkroku. Šírka plátna na väčšine územia Slovenska tvorila šírku jednej gate. Na južnom a strednom Slovensku sa gate… čítať ďalej

gáter

(mreža) nárečový názov strojovej rámovej píly. Nahradila vodné píly s jedným či dvoma pílnymi listami. Zavádzanie gátrov súviselo s nástupom parného stroja v piliarstve v druhej polovici 19. storočia a s prechodom na priemyselné spracovanie dreva. Pílový rám remeselnej výroby nahradil továrenský gátrový rám s väčším… čítať ďalej

gatry

druh výšivky v sieti utvorenej vyťahovaním nití podkladovej látky. Nadväzuje na reticellu – renesančnú šitú čipku, ktorá sa v kláštornej výšivke na Slovensku udržala do 19. storočia. V krojovej výšivke trnavských obcí Križovany nad Dudváhom a Vlčkovce známa v podobe križovianskych gatrí, ktorých výskyt… čítať ďalej

gazda

(hospodár, starešina, starosta) – hlava rodiny i roľníckeho hospodárstva. Otec či starý otec (dedo, dzedu, ňaňko, starý ňaňko, tato, tatík a podobne) ženatých synov zodpovedal za chod rodinného gazdovstva. Ako najstaršiemu mužovi spravujúcemu majetok mu v patriarchálnej rodine patrila najväčšia úcta, v rodinnej… čítať ďalej

gazdiná

žena, ktorá mala v rodinnom gazdovstve na poli i v domácnosti na starosti oblasť ženských povinností a prác. Spravidla ňou bola manželka gazdu, matka, svokra či stará matka (s oslovením baba, mama, stará mama) ostatných členov rodiny. Stála v rodinnej hierarchii hneď za gazdom,… čítať ďalej

gazdovský spolok

prvý typ úverového družstva. Založeniu družstva S. Jurkovičom v Sobotišti (1845) pod názvom Spolok gazdovský na Slovensku sa pripisuje začiatok oficiálneho družstevného hnutia na Slovensku. Zásluhou predstaviteľov miestnej inteligencie vznikali gazdovské spolky i v iných lokalitách, ale ich ďalší rozvoj zabrzdili najmä revolučné roky 1848 – 1849…. čítať ďalej

gazdovstvo

(hospodárstvo) roľnícko-chovateľská – poľnohospodárska usadlosť, farma, na ktorej žije a pracuje rodina (prípadne aj nepríbuzné osoby) ako hospodárska a konzumná jednotka. V tereziánskom urbári (1767) sa definuje pojem a rozloha intravilánu, domového gruntu, čiže stavebného miesta v obci určeného pre… čítať ďalej

geleta

(diežka, galata, geľata, geletka, dojelnica) drevená nádoba na dojenie ovčieho mlieka; drevená nádoba na uskladnenie bryndze a iných mliečnych výrobkov. Na Považí sa v nich skladoval aj slivkový lekvár. Ich výrobcami boli debnári. Používanie geliet, ako aj termín geleta patria k… čítať ďalej

geometrická ornamentika

vzorovanie založené na abstraktných prvkoch lineárnej alebo kruhovej formy, usporiadaných obvykle v pásovej kompozícii. Objavuje sa už v neolite, často v spojitosti s mágiou a kultom. Je rozšírená v ľudovom umení rozličných krajín Európy. V dekoratívnom prejave predstavuje staršiu vývinovú vrstvu. Pre svoju jednoduchosť mohla… čítať ďalej

gepeľ

(žentúr, jargáň) zariadenie prevádzajúce silu ťažných zvierat (koní, volov) na točivý moment na remenici. Slúžilo najmä na pohon mláťačiek, ale aj šrotovníkov a sečkovíc. Od 70. rokov 19. storočia začali geple zo strojární vo Vyhniach, Košiciach, Matejovciach, Krompachoch, Nitre a… čítať ďalej

glazúra

(glieda) povrchová sklovitá vrstva na keramických výrobkoch. Zmes kysličníkov (najmä olovnatého a cíničitého) vo forme prášku, ktorý sa rozpustený vo vode nanáša štetcom na keramiku, alebo sa keramika glazúrou polieva, prípadne v glazúre namáča. Na fajansových výrobkoch sa tým vytvára biely… čítať ďalej

golongáš

detská zvuková hračka. Urobí sa z kovového guľovitého gombíka (priemer 1 – 2 cm), do ktorého sa vyvŕtajú po obvode dve dierky. Do dierok, ktoré slúžia na prišitie, sa pretiahne 60 – 80 cm dlhá niť. Krútením gombíka na niti okolo hlavy vzduch… čítať ďalej

gombík

pomôcka k zapínaniu odevu. Zapínanie pomocou gombíka a dierky sa na súčiastkach základného odevu – mužskej košeli a ženských rukávcoch objavilo až na prelome 19. a 20. storočia. Dovtedy sa k sebe patriace časti zväzovali párom tkaníc, spínali sponou alebo sa vôbec… čítať ďalej

gombikárstvo

remeselná výroba gombíkov. Gombikári sa zaoberali výrobou pletených gombíkov a šnúr na odevy šľachty a mešťanov. Gombíky vyrábali aj krajčíri, kožušníci, z kovu mosadzníci a zlatníci. Z vlnenej, hodvábnej, kovovej priadze i z ťavej srsti a konského vlásia ich vyrábali aj pozamentári…. čítať ďalej

gorali

regionálna skupina na slovensko-poľskom pomedzí. Na území Slovenska je to oblasť severných Kysúc, hornej Oravy a horného Spiša. Najväčšia goralská oblasť je na Spiši, tvorí ju 34 obcí, na Orave 11 obcí a na Kysuciach 5 obcí. Z historického hľadiska možno hovoriť aj o goralských… čítať ďalej

goralský tanec

(guraľsky) regionálne vymedzený tanečný cyklus pozostávajúci z krátkych tanečných častí. Najčastejšie sa tancoval vo dvojici ako sólo muža a ženy (zriedkavo vo dvoch dvojiciach) alebo v trojici (muž a dve ženy). Tanečný cyklus pozostával z 3–8 častí nazývaných podľa základných motívov: a)… čítať ďalej

grafika

umelecký prejav písania a kresby; reprodukčný postup umožňujúci rozmnožovanie písma a obrazu. Podľa technológie sa diferencuje na tlač z výšky (drevorez, drevoryt, linoryt, olovorez), tlač z hĺbky (medirytina, lept) a tlač z plochy (litografia, olejotlač), od ktorých závisela výsledná vizuálna podoba grafického listu… čítať ďalej

granátové jablko

ozdobný prvok rastlinnej ornamentiky orientálneho pôvodu, znázorňujúci plod stromu granátovníka púnskeho. V Európe sa objavuje v historických tkaninách zo 14. storočia a talianskych brokátoch z 15. storočia. V Uhorsku obľúbený prvok renesančnej textilnej ornamentiky. V ľudovom dekoratívnom prejave na Slovensku značne frekventovaný vo… čítať ďalej

grapy

ťažko prístupná poľnohospodárska pôda, ktorú bolo možné obrábať len ručne motykou. Takéto políčka boli ešte v prvej polovici 20. storočia v severnom Liptove, na Kysuciach a v Turci. Ich výskyt bol spôsobený nedostatkom pôdy a absencie možností iných, mimoroľníckych zamestnaní. Pomenovanie je známe… čítať ďalej

Gregor

(12. marec) svätec, pápež označovaný ako Gregor I. Veľký, žil v 6. storočí. Jeho zásluhou bolo ustanovenie zákona celibátu a obnovenie cirkevnej hudby, takzvaného gregoriánskeho spevu. Atribútmi jeho zobrazení sú mitra, pápežská tiara a palica s dvojramenným krížom (pastorála), holubica. Na… čítať ďalej

grémium

forma spoločenstva obchodníkov, ojedinele niektorých iných živností, existujúca na Slovensku v rokoch 1924 – 1950. Cieľom grémií bolo združovať obchodníkov a trhovcov vo vymedzenej oblasti, v mestách a na dedinách, viesť evidenciu a kontrolu členov, obhajovať ich hospodárske, spoločenské a kultúrne záujmy,… čítať ďalej

grgalica

(grgolica) ženská démonická bytosť so znakmi prírodného démona. Genéza tejto predstavy zjavne súvisí so staroslovanským kultom duchov oživujúcich a zosobňujúcich prírodné zákony a sily. Výskyt i frekvencia predstavy o grgalici na Slovensku je už sporadická a v ľudových rozprávaniach pomerne zriedkavá…. čítať ďalej

guba

druh mužského, zriedkavejšie ženského vrchného odevu z vlnenej tkaniny s dlhým vlasom na povrchu. Guba mala jednoduchý rovný strih s priečnym švíkom na hrudi, siahala niže pásu, niekedy až niže kolien. Nosila sa prehodená cez plecia. Pod hrdlom sa zaväzovala párom vlnených šnúr…. čítať ďalej

gubárstvo

domácka i remeselné tkanie, prípadne i šitie gúb. Domácke tkanie takzvaných valalských gúb (valal = dedina) bolo rozšírené v okolí Humenného a Sobraniec. Gubárstvo tu bolo aj podomovým remeslom: gubár so ženou chodili po dedinách a u záujemcov tkali guby. Údaje o remeselnej… čítať ďalej

gýč

výtvor alebo prejav predstierajúci umelecké kvality a hodnoty, ktoré v skutočnosti nemá. Chápe sa aj ako spoločenský fenomén, ktorého princípom je komolenie hodnôt: pózou sa nahrádza reálny život, sentimentom cit, v estetickej oblasti neumeleckým artefaktom umelecký, nepravým materiálom pravý. Názory, čo je a… čítať ďalej

habáni

(anabaptisti, novokrstenci) príslušníci radikálneho nábožensko-sociálneho hnutia, ktorí uznávali len krst v dospelosti. Vznikli ako odnož reformácie M. Luthera najprv v Porýní, potom vo Švajčiarsku, Bavorsku, Rakúsku a Taliansku. Prví habáni sa na Slovensku usadili 1535 keď boli vyhnaní z Moravy. Usadili sa vo viacerých… čítať ďalej

habánsky dom

dom habánov, príslušníkov radikálneho nábožensko-sociálneho hnutia, ktorí sa usadili v polovici 16. storočia na západnom Slovensku. V habánskych domoch sa stretla domáca stavebná tradícia so stavebnou tradíciou miesta ich pôvodu. Steny domu boli budované z rozmerných surových tehál alebo nabíjané z hliny. Steny podkrovných… čítať ďalej
Preskočiť na obsah