gajda

malý klarinetový zvukový nástroj. Deti a pastieri si ho zhotovovali z hrubšieho obilného stebla, ktoré odrezali pod rastovým kolienkom do 6 – 10 cm dĺžky. Pod hornou, uzatvorenou hlavičkou stebla vyštiepili zhora malý 1 – 2 cm úzky jazyk. Dolný koniec stebla zostal rezom otvorený. Steblo sa vloží do úst a tlakom sa rozkmitá jazyk. Vydáva ostrý, vysoký ton, ktorý sa podľa tlaku dal rozkolísať, glisandovo meniť. Je to zvuková hračka, ktorou si deti na celom Slovensku krátili čas na lúke alebo v poli. Súťažili, kto dokáže vylúdiť najkrajší zvuk. Gajda sa môže podobným spôsobom vyhotoviť aj z husieho brka. Ide o hobojkovitý nástroj, ktorý sa zhotoví tak, že na hornom konci brka sú rozštiepené dva okraje trubičky, ktoré vytvoria proti sebe dva kmitajúce jazýčky. Pod názvom gajda poznáme aj väčší klarinetový nástroj (druh idioglotického klarinetu), ktorý si pastieri zhotovovali rozštiepením krátkeho, 15 – 18 cm dlhého lieskového konára. Po vydlabaní obe časti previazali motúzom, vyrezali do steny plášťa 3 alebo 8 štvorcových, hlbokých hmatových otvorov (Považie). Hlas nástroja bol okrúhly, vláčny, ale aj znelý a silný. Používal sa pri prednese malých detských opakovaných motívov alebo pastierskych piesní. Nástroj podobnej skladby a vlastností poznáme pod označením drček a zo šarišského regiónu gajdica.