folklorizmus

využívanie alebo napodobňovanie javov ľudovej kultúry mimo ich autentického prostredia a často bez ohľadu na ich pôvodné funkcie. Folklorizmus predstavuje historicky dlhodobý proces vzájomného ovplyvňovania umeleckých prejavov tak zvanej „ľudovej“ a „vysokej“ proveniencie. Pod folklorizmom sa tiež chápe druhá existencia folklóru, to znamená sprostredkovanie javov ľudovej kultúry z druhej ruky. V súčasnosti sa folklorizmus skúma spravidla v dvoch líniách, ktoré sa však vzájomne prelínajú a nie je ich možné striktne od seba oddeliť. Vonkajšiu líniu tvorí využívanie javov ľudovej kultúry v oblasti komerčných záujmov, napríklad turistiky a podobne. Vnútornú líniu tvorí záujem rôznych skupín i jednotlivcov o cieľavedomé uchovávanie, ochranu a rozvíjanie ľudových tradícií. S ohľadom na rôzne oblasti ľudového umenia a ich využívanie sa folklorizmus delí na hudobný (využívanie a napodobňovanie hudobného folklóru), literárny (využívanie a napodobňovanie slovesného folklóru), tanečný (využívanie a napodobňovanie tanečného folklóru), scénicky (vyžívanie javov ľudovej kultúry na scéne) a výtvarný (napodobňovanie a využívanie ľudového výtvarného umenia mimo autentického prostredia) .